Akčný plán pre mitigáciu a adaptáciu na zmenu klímy mesta Banská Bystrica

Klimatická zmena je jedným z najväčších globálnych environmentálnych problémov, ktorým súčasná spoločnosť musí čeliť. Medzinárodné spoločenstvo i jednotlivci si bez akýchkoľvek pochybností uvedomili naliehavú potrebu jeho riešenia.
Pod pojmom klimatická zmena sa rozumie: Komplex klimatických zmien vyvolaných antropogénne, podmienených zosilnením skleníkového efektu atmosféry, nezahrňujeme sem prirodzené zmeny a premenlivosť klímy (pokiaľ ich možno odlíšiť) (Lapin M. 2004).

Nástrojom na riešenie problému v medzinárodnom kontexte je Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) prijatý v roku 1992 s cieľom stabilizovať atmosférickú koncentráciu skleníkových plynov na bezpečnú úroveň. V roku 1997 zmluvné štáty dohovoru prijali Kjótsky protokol ako výkonný nástroj na implementáciu dohovoru. Významné postavenie zaujíma Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC - Intergovernmental Panel on Climate Change). Jeho úlohou je analyzovať klimatické prostredie a riziká v zmene klímy najmä na leteckú a lodnú dopravu, telekomunikácie, vesmírny program a pod. V hodnotiacich správach IPCC sú zhromažďované vedecké a expertné informácie o stave a zmene klímy. Parížska dohoda zo dňa 12.12.2015 globálna dohoda o zmene klímy. Cieľom globálnej dohody o zmene klímy, je obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia o maximálne 2 stupne C a podľa možnosti významne pod túto hodnotu, len o 1,5 stupňa C v porovnaní s predindustriálnym obdobím.

Vzhľadom na špecifický a rôznorodý charakter vplyvov zmeny klímy na území Európy prijala EÚ opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy na všetkých úrovniach od miestnej až po celoštátnu. Sú to najmä tieto dokumenty:
• Zelená kniha – Prispôsobenie sa zmene klímy v Európe – Možnosti na uskutočnenie opatrení na úrovni EÚ (European Commission Green Paper on adapting to climate change in Europe – options for EU action), 2007.
• Biela kniha – Adaptácia na zmenu klímy - Európsky rámec opatrení (White Paper -Adapting to climate change: towards a European framework for action), 2009.
• Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (EU Strategy on Adaptation to Climate Change), 2013 - Stratégia stanovila rámec a mechanizmy na zvýšenie pripravenosti EÚ a zlepšenie koordinácie adaptačných aktivít. Súčasne predstavuje dlhodobú stratégiu na zvýšenie odolnosti EÚ na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy na všetkých úrovniach a v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020.
• CLIMATE ADAPT - Európska agentúra pre životné prostredie so sídlom v Kodani uviedla interaktívny nástroj CLIMATE ADAPT, európsku platformu pre prispôsobovanie sa klimatickej zmene http://climate-adapt.eea.europa.eu.
• Európska zelená dohoda zo dňa 11.12.2019 - Nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať hospodárstvo EÚ v záujme udržateľnej budúcnosti, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov.
• V roku 2018 EÚ prijala ako nové právne predpisy, ktoré sú súčasťou balíka opatrení v oblasti čistej energie revidovanú smernicu o energetickej efektívnosti, revidovanú smernicu o energii z obnoviteľných zdrojov a nariadenie o riadení energetickej únie.
• V roku 2018 prijala EÚ nové nariadenie na zlepšenie ochrany a obhospodarovania pôdy a lesov.
• V máji 2018 sa rozhodlo o prísnejších limitoch emisií z osobných aut a dodávok, ktorými sa má dosiahnuť, aby od roku 2030 nové osobné automobily vypúšťali v priemere o 37,5 % menej CO2 a nové dodávky v priemere o 31 % menej CO2 v porovnaní s úrovňami z roku 2021.
• Navýšenie klimatického cieľa EÚ do roku 2030 na úrovni 55 % domáceho zníženia čistých emisií oproti roku 1990 znamená, že sa bude musieť prísť k prehodnoteniu klimatických cieľov v rámci rôznych sektorov a tiež k úpravám aktuálne platných predpisov. Detailne ich popisuje Oznámenie Komisie EÚ Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030. Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov (COM(2020)562).
• Stratégia EÚ v oblasti lesov z roku 2013 pre lesy a lesnícko-drevársky komplex.
• Spoločná poľnohospodárska politika 2014-2020.
• Stratégia EÚ pre zelenú infraštruktúru - Zveľadenie prírodného kapitálu Európy (2013- 2020).
• Európska zelená dohoda (2020).
• Európska stratégia pre lesy 2014-2020.

Aktivity Slovenskej republiky, relevantných rezortov a odborných inštitúcií, ktoré sa aktívne podieľajú na plnení záväzkov v oblasti klímy obsahujú najmä nasledovné dokumenty:
• „Národná správa o zmene klímy“
Správy sú pripravované každé 4 roky v rámci plnenia našich záväzkov podľa článku 4 a 12 Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (dohovor), Kjótskeho protokolu (protokol) a aktuálneho rozhodnutia konferencie zmluvných strán dohovoru. Národné správy o zmene klímy (MŽP SR a SHMÚ) detailne analyzujú vývoj témy v širšom medzinárodnom, EÚ aj národnom kontexte a súčasne hodnotia plnenia záväzkov SR. V Správach je analýza súčasného stavu a potreby inštitucionálneho a kapacitného zabezpečenia problematiky, na základe objektívneho zhodnotenia nedostatkov, rizík a oblastí, ktoré potrebujú zlepšenie. Posledná je správa 7. z roku 2017.
• „Národné správy o inventarizácii emisií skleníkových plynov SR“
Národné správy sú pripravované každoročne v rámci plnenia našich záväzkov podľa článku 4 a 12 Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a Kjótskeho protokolu a sú predkladané sekretariátu dohovoru. Podľa poslednej zverejnenej Národnej správy o inventarizácii skleníkových plynov za rok 2014 boli celkové antropogénne emisie skleníkových plynov za rok 2012 rovné 42 710.20 Gg of CO2 equivalents.
• „Informácie o súčasných a budúcich opatreniach v sektore LULUCF“ (využívanie pôdy a lesné hospodárstvo) podľa čl. 10 rozhodnutia EP a Rady č. 529/2013 EÚ.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v spolupráci s MŽP SR vypracovalo v júni 2014 správu do Európskej komisie s hore uvedeným názvom. Obsahom bol opis vývoja emisií a záchytov skleníkových plynov v sektore LULUCF v SR v minulosti, projekcie emisií a záchytov, analýza potenciálu obmedziť alebo znížiť emisie a udržať alebo zvýšiť záchyty a zoznam najvhodnejších opatrení na zohľadnenie vnútroštátnych podmienok.
• „Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy - aktualizácia“, 2018
Hlavným cieľom dokumentu je zlepšiť pripravenosť SR čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy, priniesť čo najširšiu informáciu o súčasných adaptačných procesoch v SR a na základe ich analýzy ustanoviť inštitucionálny rámec a koordinačný mechanizmus na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach, ako aj zvýšiť celkovú informovanosť o tejto problematike.
• „Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (NUS SR)“
Slovenská republika dlhodobo znižuje emisie skleníkových plynov, čo je spôsobené transformáciou jej hospodárstva a aktívnejším uplatňovaním klimaticko-environmentálnej politiky.
• „Zelenšie Slovensko: Stratégia environmentálnej politiky SR do roku 2030“ (schválená uznesením vlády SR č.87/2019).
• „Vodný plán Slovenska“ (na roky 2022- 2027)
• „Koncepcia vodnej politiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050“
• „Plán manažmentu povodňového rizika (2015, aktualizácia 2018)
• „Akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatok vody – Hodnota je voda“ (schválený uznesením vlády SR č. 478/2018.
• „Integrovaný a klimatický plán na roky 2021-2030“ spracovaný podľa nariadenia a Rady (EÚ) č. 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, Ministerstvo hospodárstva SR, 2019.
• „Akčný plán pre implementáciu Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy“, MŽP SR 2021.

Globálna priemerná teplota zemského povrchu medzi rokmi 2012 a 2020 bola o 1,11 až 1,14 stupňa C teplejšia než pred-industriálna úroveň. Európska pevnina zaznamenala zvýšenie teploty od priemyselnej revolúcie do roku 2015 o 1,4 stupňa C. Trend stúpania ročnej teploty vzduchu za obdobie 1960 - 2015 dosiahol 0,25 až 0,3 stupňa C za dekádu, v juhovýchodnej Európe a v severnej a severovýchodnej Európe 0,3 – 0,4 stupňa C za dekádu. Na území Európy od roku 1950 doteraz ročné zrážkové úhrny vzrástli na severovýchode a severozápade kontinentu o 70 mm za dekádu, v niektorých častiach južnej Európy, ale poklesli na 70 mm za dekádu.

Európa sa otepľuje rýchlejšie, než celosvetový priemer. Priemerná ročná teplota nad európskymi suchozemskými oblasťami bola v roku 2021 o 1,94 až 2,01 stupňa C vyššia než v pred-industriálnom období. Členské štáty UNFCCC sa v Parížskej dohode zaviazali obmedziť rast globálnej teploty a usilovať sa o obmedzenie nárastu o 1,50 stupňa C. Bez drastického zníženia globálnych emisií skleníkových plynov bude už pred rokom 2050 prekročená hranica 20 stupňov C.
Projekcie z iniciatívy CMIP6 naznačujú, že teploty v európskych pevninských oblastiach sa budú v priebehu tohto storočia zvyšovať rýchlejšie než je celosvetový priemer. Očakáva sa , že teploty v Európe ďalej vzrastú o 1,2 až 3,4 stupňa C podľa scenára SSP1-2,6 a o 4,1 až 8,5 stupňov C podľa scenára SSP5-8,50 stupňa C (v porovnaní rokov 2071-2100 s rokmi 1981-2010). Najvyššia úroveň otepľovania sa očakáva v severovýchodnej Európe, severnej Škandinávii a vnútrozemských oblastiach stredomorských štátov, zatiaľ čo najnižšie otepľovanie sa očakáva v západnej Európe, hlavne vo Veľkej Británii, Írsku, západnom Francúzku, v štátoch Beneluxu a Dánska (EEA, 2022). Podrobnejšie hodnotenie obsahujú ďalšie časti kapitoly.

Európska pevnina zaznamenala zvýšenie teploty od priemyselnej revolúcie do roku 2015 o 1,4 stupňa C. Trend stúpania ročnej teploty vzduchu za obdobie 1960 - 2015 dosiahol 0,25 až 0,3 stupňa C za dekádu, v juhovýchodnej Európe a v severnej a severovýchodnej Európe 0,3 – 0,4 stupňa C za dekádu. Na území Európy od roku 1950 doteraz ročné zrážkové úhrny vzrástli na severovýchode a severozápade kontinentu o 70 mm za dekádu, v niektorých častiach južnej Európy, ale poklesli na 70 mm za dekádu.

Modely potvrdili, že minulé ľudské aktivity budú spôsobovať budúce otepľovanie klímy a vzostup hladiny svetových morí počas mnohých nasledujúcich dekád. Budúca zmena klímy je podmienená dlhým zotrvaním skleníkových plynov v atmosfére a veľkou zotrvačnosťou klimatického systému.

Projekcie budúcej klímy tiež ukazujú na ďalšie otepľovanie európskeho kontinentu, podľa umiernených scenárov medzi 1,0 až 2,5 stupňa C v období 2020 - 2050, extrémne vysoké teploty sa budú vyskytovať častejšie a potrvajú dlhšie. Zrážky by naďalej mali narastať v severnej a klesať v južnej polovici Európy, čo vytvorí podmienky pre dlhšie a pravdepodobne aj intenzívnejšie obdobia sucha (EEA, 2017).

Medzivládny panel pre zmenu klímy (Intergovernmental Panel on Climate Change - IPCC) upravil v roku 2021 predikcie o vývoji otepľovania, varuje pred nenávratnými zmenami a predstavuje päť možných scenárov do konca 21 storočia. Hlavnou cestou je podľa panelu razantné zníženie alebo úplné zastavenie produkcie všetkých skleníkových plynov. Okrem opakovaného oxidu uhličitého (CO2) sa na znečistení ovzdušia výrazne podieľa metán (CH4).

Hodnota otepľovania Zeme sa udáva k stavu pred priemyselnou revolúciou. Ako limit, ktorý má značiť kritický stav klímy, bola stanovená hodnota oteplenia o 1,5 stupňa C. Spoločnosť by ju podľa najnovšej predikcie mohla presiahnuť už v 30. rokoch 21. storočia. Predchádzajúce správy pritom odhadovali prekročenie až v polovici 21. Storočia. Po prekročení hranice príde k nenávratnému poškodeniu.

Najviac optimistický scenár, označený ako SSP1-1.9 počíta s tým, že sa do roku 2050 podarí dosiahnuť uhlíkovej neutrality. Skleníkové plyny budú stále v atmosfére prítomné, ale už nebudú ďalej pribúdať. Predchádzajúci klimatický vývoj však bude mať naďalej vplyv na počasie. Extrémne prírodné javy budú častejšie, avšak svet by sa mal vyhnúť najhorším dopadom klimatickej zmeny. Tento vývoj naďalej počíta s tým, že v najlepšom prípade vzrastie medzi rokmi 2041-2060 teplota zo stanovených 1,5 stupňa C o jednu desatinu stupňa. Pravdepodobné však môže byť až rozmedzie ku dvom stupňom. Na konci storočia by teplota Zeme mohla mierne klesnúť, a to pod stanovené číslo, na 1,4 stupňa C.
Druhý scenár SSP1-2.6 vychádza z podobných predpokladov ako predchádzajúci. Došlo by k výraznému celosvetovému zníženiu emisií CO2. Cesta k obmedzeniu produkcie skleníkových plynov by však bola pomalšia ako v prvom scenári. Dosiahnutie uhlíkovej neutrality by nastalo až po roku 2050. Scenár počíta tiež s väčším dôrazom na udržateľnosť v spoločnosti. Teplota by sa mala stabilizovať na 1,8 stupňa C oproti stavu pred priemyslovou revolúciou. Do konca storočia by mohla byť vyššia ne dva stupne.

Pokiaľ by sa objem emisií CO2 pohyboval na rovnakej úrovni, ako je tomu dnes, tak by k uhlíkovej neutralite nedošlo ani do konca storočia, predpovedá scenár SSP2-4.5. Z hľadiska socioekonomických faktorov nebude dochádzať k žiadnej výraznej zmene a pokrok bude pomalý. Na konci storočia scenár predpovedá teplotu vyššiu o 2,7 stupňa C. Počíta sa ale s rozmedzím až k 3,5 stupňa C.

Na zhoršovanie sa situácie a výrazný ohrev planéty upozorňuje možný scenár SSP3-7.0. Predpovedá zvýšenie priemernej teploty na konci storočia o 3,6 stupňa C. Rozmedzie ale môže dosiahnuť až 4,6 stupňa C. Do roku 2100 by sa škodlivé emisie mohli dostať na dvojnásobok dnešného objemu. Štáty by sa namiesto spolupráce sústredili hlavne na vlastnú obranu a zabezpečenie dostatku potravín pre svoje obyvateľstvo.

Najhorší scenár označený ako SSP5-8.5 pre budúci vývoj klimatickej zmeny počíta s dvojnásobným rastom emisií už do roku 2050. Stály a rýchly globálny ekonomický rast so sebou ponesie vysokú spotrebu fosílnych palív a energií. Ku koncu storočia môže v tomto prípade teplota dosahovať o 5,7 stupňa C viac ako pred priemyselnou revolúciou.

Tabuľka 1: Scenáre vývoja otepľovania

Za obdobie rokov 1881 - 2017 sa na Slovensku pozoroval rast priemernej teploty vzduchu asi o 1,73 stupňa C, pokles ročných úhrnov atmosférických zrážok v priemere asi o 0,5 % (na juhu SR bol pokles miestami aj viac ako 10 %, na severe a severovýchode ojedinele úhrn zrážok vzrástol do 3 %). Takmer na celom území SR sa prejavil pokles všetkých charakteristík snehovej pokrývky do výšky 1000 m n.m.

Zmeny v premenlivosti klímy (najmä zrážkových úhrnov) – príkladom sú v krátkom časovom intervale striedajúce extrémne vlhké a suché roky: extrémne suchý rok 2003, 2007, 2019, 2020, 2021 a extrémne vlhké roky 2010 a 2016 a mimoriadne suchý rok 2011 a čiastočne aj 2012. Za ostatných 15 rokov došlo k najvýznamnejšiemu rastu výskytu extrémnych denných a niekoľkodenných úhrnov zrážok, čo malo za následok zvýšenie rizika lokálnych povodní v rôznych oblastiach SR. Na druhej strane v období rokov 1989 – 2017 sa oveľa častejšie ako predtým vyskytovalo lokálne celoplošné sucho, ktoré bolo zapríčinené predovšetkým dlhými periódami relatívne teplého počasia a malými úhrnmi zrážok v niektorej časti vegetačného obdobia. Zvlášť výrazné bolo sucho v rokoch 1990 - 1994, 2000, 2003 a 2007, v niektorých regiónoch na západe SR aj v rokoch 2015 a 2017.

Významný dôsledok klimatickej zmeny v podobe sucha zasiahol územie Slovenskej republiky (ale aj celú Európsku Úniu) v roku 2022. V júli sa nepriaznivá hydrologická situácia z predchádzajúceho obdobia ďalej prehlbovala a v mnohých vodomerných miestach zaznamenali extrémne sucho, časti niektorých tokov dokonca úplne vyschli.
Priemery teploty vzduchu by sa mali postupne zvyšovať o 2 až 4 stupňa C v porovnaní s priemermi obdobia 1951 - 1980, pričom sa zachová doterajšia medziročná a medzisezónna časová premenlivosť.

Ročné úhrny zrážok by sa nemali podstatne meniť. Skôr sa ale predpokladá mierny nárast okolo 10 %, predovšetkým na severe Slovenska. Väčšie zmeny by mali nastať v ročnom chode a časovom režime zrážok – v lete sa všeobecne očakáva slabý pokles úhrnov zrážok (predovšetkým na juhu SR) a v zvyšnej časti roka slabý až mierny rast úhrnov zrážok (predovšetkým v zime na severe Slovenska). V teplej časti roka sa očakáva zvýšenie premenlivosti úhrnov zrážok, zrejme sa predĺžia a častejšie vyskytnú málo zrážkové (suché) obdobia na strane jednej a zrážkovo výdatnejšie krátke daždivé obdobia na strane druhej. Pretože sa očakáva teplejšie počasie v zime, tak až do výšky 900 m n.m. bude snehová pokrývka nepravidelná a častejšie sa budú vyskytovať zimné povodne - snehová pokrývka bude zrejme v priemere vyššia iba vo výške nad 1200 m n.m., tieto plochy ale predstavujú na Slovensku menej ako 5 % rozlohy, čo nemôže podstatne ovplyvniť odtokové pomery.
Vzhľadom na zosilnenie búrok v teplej časti roka sa očakáva častejší výskyt silného vetra, víchric a tornád v súvislosti s búrkami. Očakáva sa pokles vlhkosti pôdy na juhu Slovenska (rast potenciálnej evapotranspirácie vo vegetačnom období asi o 6 % na 1 stupeň C oteplenia, pričom sa úhrny zrážok vo vegetačnom období podstatne nezvýšia (Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy, aktualizácia, MŽP SR, 2017).

Spracovanie APMA je jednou z úloh, ktorá vyplýva a nadväzuje na prijaté strategické dokumenty.

Strategický dokument Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Banská Bystrica na obdobie 2015-2023.
Naplnenie definovanej vízie PHRaSR, špecifických cieľov až po jednotlivé opatrenia a aktivity sa uskutočňujú v navrhnutom a finančnom flexibilnom harmonograme. Z hľadiska dosahu problematiky klimatickej zmeny program obsahuje tieto prioritné oblasti a programy:
Tabuľka 2: Prioritné oblasti a programy

Program - Doprava a technická infraštruktúra
Priorita 1 – Dopravná infraštruktúra.
Špecifický cieľ – Vytvoriť optimálnu ponuku dopravnej obslužnosti územia dobudovaním komunikačnej siete a integráciou všetkých druhov dopráv.
Priorita 2 – Informačná infraštruktúra.
Špecifický cieľ – Zlepšiť podmienky na informovanosť v meste.
Priorita 3 – Technická infraštruktúra.
Špecifický cieľ – Budovať kvalitnú technickú infraštruktúru s rozvojovým potenciálom pre mesto.
Program – Sociálny rozvoj, bývanie, zdravie
Priorita 1 – Sociálne služby.
Špecifický cieľ – Zlepšiť prístup k rôznym typom sociálnych služieb.
Priorita 2 – Bývanie.
Špecifický cieľ – Dosiahnuť vyššiu spokojnosť občanov s bývaním a službami občianskej vybavenosti.
Priorita 3 – Podpora zdravia.
Špecifický cieľ – Dosiahnuť zlepšenia zdravia obyvateľstva.
Program – Životné prostredie
Priorita 1 – Zeleň a verejné priestranstvá.
Špecifický cieľ – Zabezpečiť rozvoj zelenej infraštruktúry a adaptáciu mesta na klimatické zmeny.
Priorita 2 – Vodné toky.
Špecifický cieľ – Zvýšiť čistotu vodných tokov, udržať ekologické funkcie vodných tokov a minerálnych prameňov, zvýšiť využiteľnosť vodných tokov pre ľudí.
Priorita 3 – Environmentálna výchova.
Špecifický cieľ – Zaviesť systematické vzdelávanie v oblasti environmentálnej výchovy do škôl a pre verejnosť.

Strategický dokument Územný plán
Územnoplánovacia dokumentácia je strategický dokument v zmysle zákona č. 50/1976 Z.z. v znení neskorších predpisov a v zmysle vyhlášky č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácie.

Mesto Banská Bystrica má platný Územný plán schválený uznesením Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici č. 19/2015 zo dňa 24.3.2015. Záväzná časť tohto územného plánu je vyhlásená VZN č. 1/2015 a nadobudla účinnosť 1.5.2015. Návrh zmien a doplnkov č. 5 Územného plánu mesta Banská Bystrica je vypracovaný v súlade so Zadaním pre vypracovanie Územného plánu mesta Banská Bystrica a schváleným uznesením Mestského zastupiteľstva č. 598/2009-MsZ zo dňa 22.09.2009. Najnovšie navrhované Zmeny a doplnky č. 7 navrhujú významné limity z hľadiska adaptácie mesta na zmenu klímy.

Z hľadiska dosahu problematiky klimatickej zmeny dokument Územný plán obsahuje:
Adaptačné opatrenia na zníženie dôsledkov zmeny klímy:
1. Adaptačné opatrenia platné pre celé územie mesta
Prostredníctvom vhodných adaptačných oparení na zníženie vplyvov podieľajúcich sa na zmene klímy a vhodnými mechanizmami zabezpečiť ochranu mesta pred zvýšeným nebezpečenstvom dopadov tejto zmeny. V rámci jednotlivých oblastí znižovať zraniteľnosť mesta a zvyšovať jeho odolnosť Voči očakávaným zmenám. Poskytovať potrebné informácie a nástroje, ktoré uľahčia celý proces rozhodovania pri riadení mesta v tejto oblasti.

Adaptačné opatrenia pre realizáciu zástavby areálového typu
V prípade zástavby areálového typu s predpokladom vysokej zastavanosti územia objektmi a spevnenými plochami (výrobné halové objekty, obchodné centrá, veľkokapacitné parkoviská, manipulačné plochy a podobne predovšetkým v územiach s vysokým podielom výrobnej skladovej a obchodnej vybavenosti je nevyhnutné v projektovej dokumentácii uvažovať s návrhom adaptačných opatrení na zamedzenie príčin a zníženie dôsledkov zmeny klímy, ktoré budú: kompenzovať mikroklimatický význam plôch zelene navrhovanej na zastavanie, zamedzovať prehrievaniu budov a spevnených plôch, zadržiavať dažďové vody na pozemku.

Významné regulácie z hľadiska adaptácie mesta na zmeny klímy sú navrhované v ÚPD BB - zmeny a doplnky č.7. Ide napr. o:
• Realizovanie jednostranného koridoru / zeleného pásu s výsadbou stromov v šírke min. 1,5 m ak sa jedná o novonavrhované lokality zástavby rodinných domov.
• V novonavrhovaných zástavbách rodinných domov realizovať odvádzanie dažďových vôd na vlastnom pozemku formou dažďovej záhrady, vsakovacieho zariadenia (z výnimkou lokalít s preukázateľne nevhodnými podmienkami podložia pre realizáciu vsakovania).
• Na fasádach a strechách budov ako i na spevnených plochách používať stavebné materiály s nízkou absorpčnou schopnosťou pohlcovať slnečnú tepelnú energiu.
• Zamedziť prehrievaniu spevnených plôch výsadbou vzrastlej zelene resp. použitím tieniacich prvkov a techniky.
• Spevnené plochy realizovať s použitím vhodných stavebných materiálov s čo najväčšou vsakovacou schopnosťou dažďových vôd.
• V rámci areálov realizovať vodozádržné stavby so zachytávaním dažďovej vody zo striech a spevnených plôch s možným využitím vodných prvkov a pod.

1. Adaptačné opatrenia pre realizáciu zástavby areálového typu
V prípade zástavby areálového typu s predpokladom vysokej zastavanosti územia objektmi a spevnenými plochami (výrobné halové objekty, obchodné centrá, veľkokapacitné parkoviská, manipulačné plochy a podobne predovšetkým v územiach s vysokým podielom výrobnej skladovej a obchodnej vybavenosti je nevyhnutné v projektovej dokumentácii uvažovať s návrhom adaptačných opatrení na zamedzenie príčin a zníženie dôsledkov zmeny klímy, ktoré budú: kompenzovať mikroklimatický význam plôch zelene navrhovanej na zastavanie, zamedzovať prehrievaniu budov a spevnených plôch, zadržiavať dažďové vody na pozemku.
2. Významné regulácie z hľadiska adaptácie mesta na zmeny klímy sú navrhované v ÚPD BB - zmeny a doplnky č.7. Ide napr. o:
• Realizovanie jednostranného koridoru / zeleného pásu s výsadbou stromov v šírke min. 1,5 m ak sa jedná o novonavrhované lokality zástavby rodinných domov.
• V novonavrhovaných zástavbách rodinných domov realizovať odvádzanie dažďových vôd na vlastnom pozemku formou dažďovej záhrady, vsakovacieho zariadenia (z výnimkou lokalít s preukázateľne nevhodnými podmienkami podložia pre realizáciu vsakovania).
• Na fasádach a strechách budov ako i na spevnených plochách používať stavebné materiály s nízkou absorpčnou schopnosťou pohlcovať slnečnú tepelnú energiu.
• Zamedziť prehrievaniu spevnených plôch výsadbou vzrastlej zelene resp. použitím tieniacich prvkov a techniky.
• Spevnené plochy realizovať s použitím vhodných stavebných materiálov s čo najväčšou vsakovacou schopnosťou dažďových vôd.
• V rámci areálov realizovať vodozádržné stavby so zachytávaním dažďovej vody zo striech a spevnených plôch s možným využitím vodných prvkov a pod.

Naplnenie definovanej vízie PHRaSR , špecifických cieľov až po jednotlivé opatrenia a aktivity sa uskutočňujú v navrhnutom a finančnom flexibilnom harmonograme. Z hľadiska dosahu problematiky klimatickej zmeny program obsahuje tieto prioritné oblasti a špecifické ciele:
Prioritná oblasť 1: Zdravé a adaptabilné prostredie - Zelený región
Špecifický cieľ 1.2 : Podporovať zmierňujúce a adaptačné opatrenia zmeny klímy.

Strategický dokument bol vypracovaný v roku 2016 na základe čl. 36 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EU) č. 1303/2013, kde sú Regionálne integrované stratégie (ďalej RIUS) vnímané ako aplikácia integrovaného prístupu prostredníctvom integrovaných investícií (IUI).
Vypracovanie a schválenie RIUS BBSK je základným predpokladom pre využívanie nástrojov IUI, vrátane udržateľného mestského rozvoja (UMR).

RIUS BBSK obsahuje časti analytickú, strategickú a vykonávaciu. Každá časť je rozdelená podľa územia kraja a územia funkčnej oblasti kraja.

Dokument obsahuje osobitný Špecifický cieľ 4.3.1 Zlepšenie environmentálnych aspektov v mestách a mestských oblastiach BBSK prostredníctvom budovania prvkov zelenej infraštruktúry a adaptáciou urbanizovaného prostredia na zmenu klímy ako aj zavádzaním systémových prvkov znižovania znečistenia ovzdušia a hluku.

BBSK vypracoval oznámenie o strategickom dokumentu (apríl 2021). Z hľadiska dosahu problematiky klimatickej zmeny dokument predbežne obsahuje tieto prioritné oblasti:

Priorita III. Zelený kraj aj pre budúce generácie,
cieľ 3.1. Zvyšovať biodiverzitu a zlepšiť stav životného prostredia,
cieľ 3.2. Zmierniť zmenu klímy a zvýšiť odolnosť regiónu na jej nepriaznivé prejavy

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vypracovalo oznámenie o strategickom dokumente (november 2021). Z hľadiska dosahu problematiky klimatickej zmeny dokument obsahuje:

Priorita II. Ochrana životného prostredia vrátane biodiverzity a opatrení v oblasti klímy a dosahovanie environmentálnych a klimatických cieľov Únie,
Špecifický cieľ 4: Prispieť k adaptácii na zmenu klímy a jej zmierneniu, ako aj k využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov,
Špecifický cieľ 6: Prispieť k ochrane biodiverzity, zlepšiť ekosystémové služby a zachovať biotopy a krajinné oblasti.

Predmetná úloha APMA je riešená podľa zadania objednávateľa ako aj štúdie a metodických princípov Programu ESPON a Strategického dokumentu – Akčný plán pre implementáciu Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy (2021).

Program ESPON 2013 (EUROPEUM OBSERVATION NETWORK FOR TERRITORIAL DEVELOPMENT AND COHESION - Európska monitorovacia sieť pre územný rozvoj a súdržnosť) bol schválený Európskou komisiou 7. novembra 2007. Poslaním programu ESPON 2013 je podporovať politický rozvoj zameraný na územnú súdržnosť a harmonický rozvoj európskeho územia prostredníctvom zaobstarávania zrovnateľných informácií, dôkazov, analýz a scenárov územnej dynamiky a odhaľovaním územného kapitálu a potenciálov rozvoja regiónov, čo prispieva k európskej konkurencieschopnosti, územnej spolupráci a k udržateľnému a vyváženému rozvoju. Programu sa zúčastnila väčšina členských štátov Európskej únie. Informácie o programe ESPON a o jeho projektoch je možné nájsť na www.espon.eu. Do programovej priority ESPON 2013 je v súčasnosti zaradených 45 programov. Jedným z programov je program ESPON Climate.

Program ESPON Climate 2013 je zaradený do Priority 1, Aplikovaný výskum. Územný rozvoj je z hľadiska otázok týkajúcich sa klimatickej zmeny považovaný za neobyčajne dôležitý, môže zmierniť regionálnu zraniteľnosť voči klimatickým zmenám, prispieť k vytvoreniu kapacít na zmiernenie príčin klimatických zmien a na zlepšenie adaptačnej kapacity proti jej dopadom.

Ako už bolo uvedené v inej časti štúdie, dokument The EU White Paper Adapting to climate change: „Towards a European framework for action“ (Prispôsobovanie sa klimatickým zmenám - „Smerom k Európskemu rámcu aktivít“) sa explicitne a konkrétne týka priestorového plánovania a územného rozvoja. Pod prioritou č.5 v „EU Územnej agende“ („The EU Teritorial Agenda“) je stanovené, že k rozvoju a posilneniu územnej kohéznej politiky je požadovaná ďalšia činnosť, osobitne s dôrazom na závery územne diverzifikovaných adaptačných stratégií. Územnou diferenciáciou adaptačných stratégii sa zaoberá program ESPON Climate.

Program ESPON Climate 2013 (CLIMATE CHANGE AND TERRITORIAL EFFECTS ON REGIONS AND LOCAL ECONOMIES IN EUROPE – Klimatické zmeny a územné vplyvy na regióny a miestne ekonomiky v Európe) analyzuje, ako a do akej miery klimatické zmeny ovplyvňujú konkurencieschopnosť a súdržnosť európskych regiónov, respektíve Európy ako celku.

V rámci projektu sú analyzované efekty klimatických zmien na rôzne sektory regionálnych a lokálnych ekonomík a regionálnych/lokálnych infraštruktúr, rovnako ako dopady na manažment vodných tokov a konkurencieschopnosť regiónov. Súčasťou tohto projektu je tiež typológia európskych regiónov, klasifikujúcich stupeň ich zraniteľnosti voči klimatickým zmenám a schopnosť ich adaptácie. Regióny najviac náchylné na klimatické zmeny boli v rade prípadových štúdií analyzované do hĺbky a následne boli formulované ako príležitosti rozvoja tak aj hrozby klimatickej zmeny.

Klimatický projekt ESPON využíva koncepčný rámec, ktorý vo veľkom rozsahu používa poznatky klimatických zmien. Podľa tohto rámca antropogénne emisie skleníkových plynov prispievajú ku globálnemu otepľovaniu a teda aj ku klimatickým zmenám. Tento antropogénny príspevok prebieha súbežne s prirodzenou premenlivosťou klímy. Výsledné klimatické zmeny sa v jednotlivých regiónoch odlišujú, t.j. každý región má odlišnú expozíciu voči klimatickým zmenám. Okrem toho sa každý región vyznačuje špecifickými fyzikálnymi, environmentálnymi, sociálnymi, kultúrnymi a ekonomickými znakmi, ktoré vyúsťujú do rôznych citlivostí na klimatické zmeny. Expozícia a citlivosť určujú možný vplyv (dopad), ktorý môžu mať klimatické zmeny na určitý región. Región však môže byť z dlhodobého pohľadu schopný prispôsobiť sa (napr. zväčšením počtu svojich protipovodňových hrádzí). Táto schopnosť adaptácie podporuje alebo pôsobí proti vplyvom klimatických zmien a takto vedie k celkovej zraniteľnosti regiónu zo strany klimatických zmien.
Základné definície pojmov (IPCC - Medzivládny planel pre zmenu klímy 2007)

EXPOZÍCIA: Povaha a stupeň, ktorými je určitý systém vystavený významným klimatickým variáciám.

CITLIVOSŤ: Stupeň, ktorým je systém ovplyvnený buď negatívne alebo kladne, a klímou súvisiacimi stimulmi. Tento jav môže byť priamy alebo nepriamy.

KLIMATICKÉ ZMENY: Dôsledky klimatických zmien na prírodné a humánne systémy. V závislosti na úvahe prispôsobenia, môžeme rozlišovať medzi potenciálnymi a zvyškovými vplyvmi.

SCHOPNOSŤ ADAPTÁCIE (alebo adaptabilita): Schopnosť prírodného alebo humánneho systému prispôsobiť sa klimatickým zmenám (vrátane klimatickej variability a extrémov) na zmiernenie potenciálnych škôd, využitie príležitosti, alebo na vyrovnanie sa s dôsledkami.

ZRANITEĽNOSŤ: Stupeň, v ktorom je systém zraniteľný, alebo neschopný vyrovnať sa so zápornými dôsledkami klimatických zmien, vrátane variability klímy a extrémov. Zraniteľnosť je funkciou povahy, veľkosti a rýchlosti klimatickej variácie, ktorej je systém vystavený jeho citlivosti a adaptívnej schopnosti.

ZMIERNENIE DÔSLEDKOV: Zmiernenie dôsledkov klimatických zmien označuje všetky ľudské pokusy o zmiernenie dôsledkov klimatických zmien.

ANALÝZA EXPOZÍCIE: Je zameraná na klimatické zmeny ako také. Využili sa existujúce projekcie klimatických zmien a klimatickej premenlivosti z klimatického modelu CCS 2000 a Scenára klimatických zmien pre územie mesta Banská Bystrica.

Expozícia a citlivosť boli potom skombinované na určenie potenciálnych vplyvov klimatických zmien.
Analýza sa takto zamerala na to, čo by bolo výsledkom, ak by sa klimatické zmeny udiali bez obmedzenia a pôsobili by na región bez ďalšej prípravy. Pre určenie vplyvov bol každý indikátor citlivosti daný do vzťahu voči jednému alebo viacerým konkrétnym indikátorom expozície. Integrácia expozície a citlivosti a schopnosti adaptácie a obzvlášť integrácia medzi týmito rozmermi vyvoláva určité problémy spôsobené s teoretickým rámcom.

ADAPTÁCIA: prispôsobenie prírodných alebo socio-ekonomických systémov súčasnej alebo očakávanej klimatickej zmene alebo ich vplyvov, za účelom zmiernenia škôd a využitia možných prínosov.

Pri výbere z možných kategórií prístupu k adaptácii sa v Slovenskej republike ( Stratégia Adaptácie Slovenskej Republiky Na Nepriaznivé Dôsledky Zmeny Klímy", 2014 – Aktualizácia 2018) uplatňujú tieto koncepcie:
• „sivé“ infraštruktúrne koncepcie t.j. fyzické zásahy alebo stavebné opatrenia s využitím inžinierskych služieb, na účely zvýšenia odolnosti budov a infraštruktúr, ktoré majú zásadný význam z hľadiska sociálneho a hospodárskeho blahobytu spoločnosti, voči extrémnym javom,
• „zelené“ štrukturálne prístupy, ktoré prispievajú k zvýšeniu odolnosti ekosystémov, a s cieľom zastaviť stratu biologickej rozmanitosti a degradáciu ekosystémov a obnoviť vodné cykly, súčasne využívajú funkcie a služby, ktoré poskytujú ekosystémy, na dosiahnutie nákladovo efektívnejšieho a niekedy vhodnejšieho riešenia prispôsobenia sa ako keď sa opierajú iba o šedú infraštruktúru,
• „mierne“ neštrukturálne koncepcie, v rámci ktorých sa navrhujú a uplatňujú politiky a postupy, kontroly využívania pôdy, šírenie informácií a hospodárske stimuly na zníženie alebo prevenciu ohrozenia katastrofami. Vyžadujú si dôkladnejšie riadenia príslušných ľudských systémov.

ZRANITEĽNOSŤ: Na určenie celkovej zraniteľnosti regiónu sme kombinovali vplyvy a adaptívnu schopnosť voči klimatickým zmenám. Východiskový logický základ je ten, že región s veľkými vplyvmi klimatických zmien môže byť ešte stále iba mierne zraniteľný, ak je na očakávané klimatické zmeny dobre adaptovaný. Na druhej strane veľké vplyvy by vyústili do veľkej zraniteľnosti v dôsledku klimatických zmien vtedy, keď by mal región nízku adaptívnu schopnosť. Opatrenia na zmiernenie dôsledkov, dokonca aj tie, ktoré sú realizované na regionálnej úrovni, nebudú mať významný vplyv na regionálnu klímu, ale budú iba prispievať k celkovému zmenšeniu globálnych klimatických zmien.

Pôsobenie klimatickej zmeny vyžaduje vytvárať postupy, včítanie predikcií ako na pôsobenie klimatickej zmeny reagovať. Postupy sa všeobecne rozdeľujú do dvoch kategórií, na už uvedenú adaptáciu čo znamená zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny, a na kategóriu mitigácia, čo znamená zmierňovanie príčiny klimatickej zmeny.

V predloženej dokumentácii APMA je v kontexte klimatickej zmeny mitigácia súborom opatrení prispievajúcich k zníženiu emisií, pôsobenia človeka na znižovanie zdrojov emisií (skleníkových plynov) a zvyšovanie ich prepadov a tiež redukciu produkcie CO2 zo spaľovania fosílnych (uhlíkatých) palív. Preto sa používa termín dekarbonizácia ekonomiky. Toto sa môže dosiahnuť efektívnejším využívaním energie, ale hlavne výrobou „zelenej energie“ bez emisií skleníkových plynov.

Príkladom mitigačných opatrení je efektívnejšie využitie zdrojov energií, využitie solárnej či veternej energie a zateplenie budov. V kontexte znižovania rizík katastrof je mitigácia súborom opatrení k zmierňovaniu udalostí na ľudskú spoločnosť alebo ekosystém.

V tejto oblasti sa očakáva aj aplikácia umelej inteligencie „smart“ technológií, napríklad využitie dát z diaľkového prieskumu Zeme. K týmto opatreniam sa zaradujú opatrenia na zvyšovanie výmery lesov vedúcich k navýšeniu ukladania CO2 do biomasy a pôdy a taktiež zavedenie systému tzv. „green circular economy“ (Zelené obehové hospodárstvo).

Strategický dokument má charakter s celoštátnym dosahom, ktorý definuje opatrenia vyžadujúce implementáciu v krátkodobom (2021-2023) ako aj strednodobom (2024-2027) časom horizonte. Požiadavka na jeho vypracovanie a uplatnenie vyplýva z uznesenia vlády SR č. 478 zo dňa 17.10.2018. Dokument nadväzuje na aktualizovanú Stratégiu adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy (2017).

Na základe princípov uvedeného dokumentu je štruktúra dokumentu APMA založená na definovaní hlavného cieľa, zapracovaní špecifických oblastí a cieľov, financovanie adaptačných opatrení a aktív, implementačný rámec, monitoring a hodnotenie.

V dokumente APMA budú uplatnené tieto špecifické oblasti (sektory) a ciele:
1. Oblasť: Vodný režim a vodné hospodárstvo
Špecifický cieľ: Zlepšiť adaptačnú schopnosť mesta v oblasti vodného hospodárstva cestou lepšieho manažmentu vody ako kľúčovej výzvy pri zmene klímy, za súčasného zvýšenia bezpečnosti obyvateľstva, ochrany kritickej infraštruktúry a krajiny.

Oblasť: adaptované lesné hospodárstvo
Špecifický cieľ: Zvýšiť komplexným a holistickým prístupom adaptačnú schopnosť lesov na prebiehajúcu zmenu klímy.

Oblasť: Prírodné prostredie a biodiverzita
Špecifický cieľ: Zvýšiť adaptačnú schopnosť a ekologickú stabilitu mesta, zabezpečenie lepšieho manažmentu vody pre biodiverzitu a zlepšenia adaptívneho manažmentu všetkých typov územia so zohľadnením dynamiky vývoja ekosystémov.

Oblasť: Zdravie a zdravá populácia
Špecifický cieľ: Aktívne a preventívne reagovať na meniace sa klimatické podmienky a zabezpečiť adekvátne zdravé prostredie pre život, prácu, bývanie a oddych.

Oblasť: Sídelné prostredie
Špecifický cieľ: Prispieť k vytvoreniu kvalitného legislatívneho, inštitucionálneho, odborného a finančného prostredia pre systematické a komplexné kroky mesta v procese adaptácie na zmenu klímy v sídelnom prostredí.

Oblasť: Technické, ekonomické a sociálne opatrenia
Špecifický cieľ: Posilnenie chápania, zapojenie ďalších dotknutých sektorov hospodárstva a zlepšenie implementačného rámca pre prierezové a špecifické opatrenia ako ekonomickej a sociálnej výzvy. Táto oblasť bude doplnená o sektor cestovného ruchu, priemyslu a energetiky a dopravy.

1. Oblasť: Udržateľné poľnohospodárstvo
Špecifický cieľ: Zvýšiť adaptačnú schopnosť obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy uplatňovaním opatrení zameraných na ochranu pôdy, prírodných zdrojov a podporu biodiverzity poľnohospodárskej krajiny a podporu udržateľnej rastlinnej a živočíšnej výroby.
2. Oblasť: adaptované lesné hospodárstvo
Špecifický cieľ: Zvýšiť komplexným a holistickým prístupom adaptačnú schopnosť lesov na prebiehajúcu zmenu klímy.
3. Oblasť: Prírodné prostredie a biodiverzita
Špecifický cieľ: Zvýšiť adaptačnú schopnosť a ekologickú stabilitu mesta, zabezpečenie lepšieho manažmentu vody pre biodiverzitu a zlepšenia adaptívneho manažmentu všetkých typov územia so zohľadnením dynamiky vývoja ekosystémov.
4. Oblasť: Zdravie a zdravá populácia
Špecifický cieľ: Aktívne a preventívne reagovať na meniace sa klimatické podmienky a zabezpečiť adekvátne zdravé prostredie pre život, prácu, bývanie a oddych.
5. Oblasť: Sídelné prostredie
Špecifický cieľ: Prispieť k vytvoreniu kvalitného legislatívneho, inštitucionálneho, odborného a finančného prostredia pre systematické a komplexné kroky mesta v procese adaptácie na zmenu klímy v sídelnom prostredí.
6. Oblasť: Technické, ekonomické a sociálne opatrenia
Špecifický cieľ: Posilnenie chápania, zapojenie ďalších dotknutých sektorov hospodárstva a zlepšenie implementačného rámca pre prierezové a špecifické opatrenia ako ekonomickej a sociálnej výzvy. Táto oblasť bude doplnená o sektor cestovného ruchu, priemyslu a energetiky a dopravy.

V rámci uvedených oblastí (sektorov) bude popísaný aktuálny stav. Na základe kombinácie analytickej časti úlohy a participatívneho procesu prípravy AMPA budú definované strategické ciele a popis, akým spôsobom k nim prispejú jednotlivé opatrenia.
Adaptačné opatrenia budú definované ako intervencie potrebné pre posilnenie konkrétnych prírodných, sociálno - ekonomických systémov prispôsobenia sa očakávanej zmene klímy. Budú definované v kontexte možných zdrojov a nákladov s využitím viac zdrojového financovania.

Úlohy (Aktivity) budú definované ako konkrétne zamerané aktivity, časovo ohraničené a majúce svojho gestora.

Metodika pre stanovovanie čiastkových zraniteľností územia pre jednotlivé oblasti (sektory)
Súčasťou predkladaného akčného plánu bolo využitie geografických informačných systémov na vypracovanie máp zobrazujúcich priestorové vyjadrenie potenciálnej zraniteľnosti riešeného územia v rámci jednotlivých oblastí (sektorov). V kapitole 3. sú textovými resp. tabuľkovými formami podrobne identifikované adaptačné kapacity a taktiež sú stanovené riziká a zraniteľnosť v rámci uvedených oblastí (sektorov). Na základe dostupných priestorových údajov resp. z dôvodu , že nie každý indikátor sa dá vyjadriť priestorovo / graficky, boli vybrané iba najrelevantnejšie indikátory, z ktorých boli následne zhotovené mapy zraniteľnosti.

Ako už bolo spomenuté, pre každý sektor bol teda vybraný rozhodujúci ukazovateľ (v niektorých prípadoch viac ukazovateľov), s prihliadnutím na dostupnosť dát, resp. ich potenciálu grafického vyjadrenia, ktorý najrelevantnejšie zobrazuje predpokladaný negatívny dopad, eventuálne zraniteľnosť každej riešenej územnej jednotky. Následne bola zraniteľnosť graficky rozdelená do troch tried (nízka zraniteľnosť, stredná zraniteľnosť a vysoká zraniteľnosť).

Analýza zraniteľnosti v priestoroch GIS prebiehala prostredníctvom vytvorenia pravidelnej štvorcovej siete prekrývajúcej celé administratívne hranice mesta Banská Bystrica. Analyzované územie pokrývalo 106,68 km2, čo predstavuje 42 672 štvorcov s veľkosťou štvorca 50 x 50 m (územná jednotka).

Popis metodiky tvorby jednotlivých máp s uvedením vstupných údajov a ich zdrojov je uvedený v každej konkrétnej kapitole zaoberajúcej sa danou oblasťou (sektorom), v časti Identifikácia najzraniteľnejších oblastí mesta. Výsledné mapy zraniteľnosti sú uvedené v prílohách.

Metodika pre stanovovanie celkovej zraniteľnosti územia
Pre stanovenie celkovej zraniteľnosti mesta Banská Bystrica voči prejavom klimatickej zmeny sa každej územnej jednotke (50 x 50 m) priradila hodnota na základe jej príslušnosti k stupňu zraniteľnosti podľa konkrétnej oblasti (sektoru):
Nízka zraniteľnosť rovná sa 1
Stredná zraniteľnosť rovná sa 2
Vysoká zraniteľnosť rovná sa 3

Všetky hodnoty pre jednotlivé sektory boli v jednotlivých územných jednotkách sčítané. Výsledné rozmedzie hodnôt tak vyšlo v rozmedzí 10 až 21 bodov. Následne sme klasifikovali konečné rozmedzie pre určenie výslednej hodnoty zraniteľnosti voči klimatickej zmene pomocou optimalizačnej metódy (Jenks Natural Breaks) nasledovne:

Nízka zraniteľnosť: ≤ 11
Stredná zraniteľnosť: ≤ 13
Vysoká zraniteľnosť: ≤ 20

Výsledná mapa celkovej zraniteľnosti je uvedená v prílohách (príloha č. 31).

Banská Bystrica (historicky maď. Besztercebánya; nem. Neusohl) je metropola stredného Slovenska, krajské mesto Banskobystrického kraja a okresné mesto Banskobystrického okresu. Počtom obyvate¬ľov 75 347 (Štatistický úrad SR, 2021) je šieste najväčšie mesto na Slovensku. Katastrálne územie mesta má rozlohu 103,38 km2 (10 338 ha). Počet obyvateľov rástol v minulosti len pomaly (rok 1919 – 10 734, rok 1930 – 11 347, rok 1940 – 13 045). V súčasnosti má vývoj počtu obyvateľstva klesajúci trend. Mesto leží na sútoku riek Hron a Bystrica, na rozmedzí Horehronia a Zvolenskej kotliny. Obklopujú ju Starohorské vrchy, Kremnické vrchy a Poľana. Najnižším položeným miestom v rámci Ban¬skej Bystrice je Štadlerovo nábrežie, 336 m n.m. Najvyšším položeným miestom v rámci Banskej Bys¬trice je Stará kopa, 713 m n.m. Klimatické a hydrologické pomery Banskej Bystrice sú významne ovplyv¬nené konfiguráciou okolitých hôr. Banská Bystrica sa nachádza na hranici Horehronského podolia a Zvolenskej kotliny, pričom je v širšom regióne obkolesená Kremnickými vrchmi, Veľkou Fatrou, Níz¬kymi Tatrami a Zvolenskou vrchovinou. Hron je stredohorským typom rieky s maximálnym prietokom v apríli až máji a minimom v zime (Demuth, 2006). V posledných rokoch sa to ale mení, hlavne kvôli absencii masívneho jarného topenia snehu. Prirodzené rastlinstvo bolo v tomto regióne značne zmenené.
Obrázok 7: Mapa územia Banskej Bystrice
Obrázok 8: mapa rozdelenia mestských častí na urbanistické obvody

Prvá zmienka o Banskej Bystrici ako slobodnom kráľovskom meste pochádza z roku 1255, keď jej dal vtedajší uhorský kráľ Belo IV. práva na ťažbu surovín a takisto mestské práva. Ťažila sa hlavne meď, železo a striebro. Do mesta sa tak koncom 13. storočia nasťahovali Nemci, ako názov mesta sa vtedy používal Neusohl (Nový Zvolen) (Klimová, 2002). Banská Bystrica sa vďaka prisťahovalcom rozvíjala. V roku 1494 tu vznikla spoločnosť Ungarischer Handel (Uhorský obchod), nazývaná aj Der Neusohler Kupferhandel, ktorá sa v 16. storočí stala jednou z najväčších a najmodernejších ťažobných spoločností tej doby. Pri¬spela k výraznému rozvoju baníctva, hutníctva i dopravy, ktorý zasiahol celú sféru stredovekého života. V rokoch 1525 – 1526 sa tu uskutočnilo banícke povstanie, ktoré skončilo neúspechom pre baníkov. V roku 1720 v meste fungovalo 149 cechových dielní, v roku 1784 ich bolo 502 čím sa mesto stalo tretím najdôležitejším na Slovensku v cechovej produkcii. Po vyčerpaní zásoby medi, sa výroba preorientovala na spracovanie dreva a výrobu papiera, ďalším impulzom rozvoja sa stala priemyselná revolúcia. V roku 1908 bolo vydané kutacie právo na ťažbu zlata v Harmanci a zmluva s mestom bola uzavretá v roku 1922. Vykopali sa tu prieskumné šachty a rôzne štôlne, ale po krátkej dobe ťažby projekt kvôli nerentabilnosti zanikol. Mesto zostalo obchodným a peňažným centrom, dobudovaním železničnej trate Zvolen – Vrútky a Banská Bystrica – Červená Skala vzrástol jeho význam ako dopravného uzla. Vzniklo niekoľko menších kovovýrobných, potravinárskych a stavebných podnikov, ale zaniklo niekoľko podnikov z predchádzajúceho obdobia (nábytková tová¬reň, textilky) (Toranová, 1983).

V rokoch 1949 – 1960 sa Banská Bystrica stala sídlom Banskobystrického kraja, potom do roku 1990 Stredoslovenského kraja. Bola politickým, hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom stredného Slovenska. Banská Bystrica zaznamenala v tomto období značné územné rozšírenie, pripojili sa k nej obce Jakub, Kostiviarska, Kremnička, Kynceľová, Laskomerské, Majer, Malachov, Radvaň – Krᬾová, Rakytovce, Rudlová, Sásová, Senica, Šalková a Nemce. Počet obyvateľov sa zvýšil z 13 605 v roku 1950 na 22 529 v roku 1960, na 46 846 v roku 1970 a do roku 1989 stúpol na takmer 80 tisíc (štatistický úrad SR, 2022). Rozvinulo sa hospodárstvo, za tzv. socializmu bol v Banskej Bystrici zastúpený priemysel energetický (Stredoslo¬venské energetické závody), hutnícky (závody SNP), elektrotechnický (Tesla), drevospracujúci (Smre¬čina), odevný (Slovenka, Modrotlač), potravinársky (pivovar, konzerváreň, liehovar), stavebných hmôt (Stredoslovenská cementáreň, Ipeľské tehelne, Stredoslovenský kameňopriemysel), stavebný (Po¬zemné stavby, Stavoindustria), polygrafický (Tlačiarne SNP) (Husovská, 1994) (Piterková, 2019).

Počet obyvateľov krajského mesta má posledné desaťročie klesajúcu tendenciu. V roku 2002 v meste žilo 82 493 obyvateľov, ku koncu roku 2012 to bolo len 79 583. Aj keď sa v roku 2012 narodilo viac detí ako v predošlý rok, klesajúci trend pokračoval odsťahovaním sa 1 222 v porovnaní s prírastkom 876 obyvateľov. V roku 2014 bolo mesto na 5. mieste v počte prisťahovaných ľudí (prihlásenie bydliska), zároveň však obsadilo piatu priečku v rebríčku miest odkiaľ sa ľudia najviac sťahujú. Celkový prírastok bol negatívny, taký trend sa vyskytuje aj v ďalších väčších mestách (štatistický úrad SR, 2022).

Asi najjednoduchšie vysvetlenie všeobecných klimatických pomerov je na základe klimatickej klasifi¬kácie jednotlivých menších regiónov na Slovensku, napríklad podľa československej klimatickej klasifi¬kácie prvýkrát prezentovanej v Atlase podnebia Československa (1958). V roku 2002 bola táto klasifikácia prepracovaná inštitúciami SHMÚ a FMFI UK na obdobie 1961-1990 (Atlas krajiny SR), ktoré teraz považuje Svetová meteoro¬logická organizácia (WMO) za štandardné obdobie charakterizujúce približne aj klímu pred rýchlou klimatickou zmenou.

Klimatická klasifikácia je spracovaná na základe viacerých klimatických prvkov, pričom dominuje vplyv teploty vzduchu v teplom polroku (IV-IX, TP), ktorej priemer sa po roku 1990 výrazne zvýšil (obr. 12). Priamo z Banskej Bystrice nemá SHMÚ k dispozícii dlhý rad homogénnych pozo¬rovaní teploty na jednom mieste, preto je v tomto dokumente zaradený graf priemerov teploty vzduchu za IV-IX.1950-2020 z Hurbanova, ktorý celkom dobre vyjadruje aj zmeny teploty vzduchu v tomto regióne. Doplnené boli ešte údaje prie¬merov teploty vzduchu z miestnej meteorologickej stanice SHMÚ v Banskej Bystrici na ul. Zelená (ob¬dobie 1991-2020). Je vidieť, že do roku 1990 kolísal priemer teploty okolo dlhodobého priemeru (DP) z obdobia 1961-1990, potom došlo k výraznému nárastu. Hurbanovo sa ale otepľovalo trochu rýchlej¬šie ako Banská Bystrica (v období 1991-2000 bol rozdiel 2,3 stupňa C, v období 2001-2010 už 2,4 stupňa C a v ob¬dobí 2011-2020 až 2,5 stupňa C).
Obrázok 9: Klimatické oblasti na území Slovenska

Obrázok 10: Klimatické oblasti s výrezom okolia mesta Banská Bystrica
Obrázok 11: výrez z mapy Klimatického ukazovateľa zavlaženia (K rovná sa Eo – R) v okolí Banskej Bystrice

Potenciálna evapotranspirácia Eo je maximálny výpar a transpirácia rastlín za daných meteo¬rologických podmienok pri dostatku vody v pôde za rok a R je úhrn zrážok za rok (Lučenec je na hra¬nici K rovná sa 100 mm a Banská Bystrica na hranici K rovná sa -150 mm). V prípade obr. 10, 11 a 12 Ide o kópie z digitálnych máp uverejnených v Atlase krajiny (2002).
Obrázok 12: Priemery teploty vzduchu v teplom polroku (IV-IX) v Hurbanove (1950-2020) a v Banskej Bystrici (1991-2020) podľa údajov SHMÚ

Obrázok 13: Rozdiel medzi priemernou teplotou teplého polroka v Hurbanove a v Banskej Bystrici podľa údajov SHMÚ (v období 1991-2000 je 2,3 stupňa C, 2001-2010 je 2,4 stupňa C a v 2011-2020 je 2,5 stupňa C)

V klasifikácii klímy na Slovensku sa použil tzv. Končekov index zavlaženia Iz (vychádzajúci z metodiky Thornthwaiteovho indexu). Iz rovná sa 0,5 R + dr - 10T - (30 + v2), kde R je úhrn zrážok za teplý polrok (IV-IX), dr je prebytok úhrnu zrážok oproti 105 mm za zimu (XII-II), T je priemer teploty vzduchu za teplý polrok a v je priemer rýchlosti vetra o 14. h. SMČ za teplý polrok (marcové zrážky sa neberú do úvahy, lebo ich je v priemere tak málo, že sa zväčša kompletne vyparia v danom mesiaci). Iz rovná sa 0 dáva vyrovnanú bilanciu zavlaženia, pri Iz od 0 až do -20 ide o mierne suchú oblasť a pri Iz od 0 do 60 o mierne vlhkú, nad 120 je veľmi vlhká a pri hodnotách pod -40 veľmi suchá oblasť. Je potrebné zdôrazniť, že pred rokom 1980 sa na Slovensku veľmi suchá oblasť nevyskytovala, no po roku 1990 sa postupne rozširuje v južnej časti Podunajskej nížiny, čo sa zreteľne odráža tak na znižujúcej vlhkosti pôdy ako aj na zmene zastúpenia rastlinných a živočíšnych druhov v ekosystémoch. Tento vývoj ovplyvnil aj zvyšok Sloven¬ska.

Z mapky na obr. 9 a 10 (ako aj z mapiek uvedených v prílohe) je vidieť, že v okolí Banskej Bystrice mal najväčšie zastúpenie teplý a mierne vlhký okrsok T7, má chladnú zimu (v priemere chladnejší január ako -3 stupňov C, teraz už okolo -2 stupňov C) a prie¬mer júlovej teploty v období 1961-1990 dosahoval viac ako 16 stupňov C (v skutočnosti v období 1961-1990 okolo 18 stupňov C, teraz už okolo 19 stupňov C). Smerom do okolitých hôr pribúdajú zrážkové úhrny, teda sú tam vlhšie okrsky M6 a M7, s nadmorskou výškou potom klesá aj teplota asi o 0,6 stupňa Cna 100 m výšky. Naopak, smerom na juh ubúdajú zrážkové úhrny a objavuje sa tam teraz už trochu suchší okrsok T4 alebo T5. Ako vidíme z obr. 12 situácia sa v období 1991-2020 dosť výrazne zmenila, v teplom polroku ale aj v júli a v januári sa zvýšili priemery teploty približne o 1,5 až 2 stupňa C, čo zodpovedá posunu všetkých klimatických okrskov asi o 250 až 300 m do väčšej nadmorskej výšky. Ako uvidíme ďalej v texte, úhrny zrážok sa príliš ne¬zmenili (majú takmer nulový trend), vzrástol ale potenciálny výpar, takže došlo k významnému po¬sunu hraníc týchto kritických klimatických okrskov aj z pohľadu podmienok zavlaženia. Zväčšila sa teda rozloha teplejších a suchších okrskov, čo zatiaľ ešte nebolo klimatologicky komplexne spracované. Na obr. 15 máme úhrny zrážok v teplom polroku v priemere na Slovensku a v Banskej Bystrici, kde tiež nevidíme trend.

Tabuľka 3: Detailnejšie charakteristiky okrskov podľa klimatickej klasifikácie v Atlase krajiny SR (2002)
Obrázok 14: Klimatický ukazovateľ zavlaženia (K rovná sa Eo – R) na Slovensku v období 1961-1990 v mm. Spracoval J. Tomlain pre Atlas krajiny SR (2002).

Potenciálna evapotranspirácia Eo je maximálny výpar a tran¬spirácia rastlín za daných podmienok pri dostatku vody v pôde za rok, R je ročný úhrn zrážok. Aj v tomto prípade ide o kópiu digitálneho obrázka z Atlasu krajiny (2002).
Inou metódou na hodnotenie podmienok zavlaženia je tz. Klimatický ukazovateľ zavlaženia K rovná sa Eo - R, čiže rozdiel medzi ročnou sumou potenciálnej evapotranspirácie Eo a ročným úhrnom zrážok R. Na obr. 11 vidíme stav tohto indexu v okolí Banskej Bystrice, na obr. 14 na celom Slovensku v období 1961-1990 a na obr. 16 vývoj ročných súm potenciálnej evapotranspirácie od roku 1951 na vybraných stani¬ciach Hurbanovo a Sliač letisko (pre Banskú Bystricu nie sú tieto údaje k dispozícii). Keďže sa úhrny zrážok takmer nezmenili a potenciálna evapotranspi¬rácia vzrástla v poslednom období takmer o 100 mm za rok, je zrejmé, že došlo k posunu aj v tomto prípade. Koeficient zavlaženia (potreba vody na zavlaženie) sa prakticky v regióne zvýšil takmer o 100 mm. Navyše je potrebné pripomenúť, že úhrny zrážok sa zvýšili najmä kvôli nárastu počtu dní s kon¬vektívnymi zrážkami (búrkové lejaky a prehánky), čo neprispieva príliš k zavlaženiu pôdy. Oblasť okolo Banskej Bystrice je výdatne zavlažovaná aj z prítoku vody z južných svahov Veľkej Fatry a nízkych Ta¬tier, ktoré sú v tejto oblasti značne zrážkovo prebytkové (obr. 11 a 14). Dobre to poznať na výdatnosti riek a potokov pritekajúcich do Banskej Bystrice zo severu a severozápadu.
Úhrny zrážok v teplom polroku (obr. 15) hrajú kľúčovú úlohu pri vlahovom zabezpečení krajiny aj v tejto časti Slovenska, pretože je z nich len minimálny odtok a skoro celé sa použijú na zavlaženie pôdy a na evapotranspiráciu. Vidíme, že v meraniach SHMÚ od roku 1950 nezaznamenali prakticky žiaden významný trend ani v priemerných úhrnoch na Slovensku (vypočítaných dvojitým váženým priemerom z mesač¬ných údajov 203 staníc SHMÚ) a od roku 1991 ani v Banskej Bystrici.

Obrázok 15: Priemerné úhrny zrážok v teplom polroku (IV-IX) na Slovensku (modrou, 1950-2020, vypočítané z 203 zrážkomerných staníc) a úhrny v teplom polroku v Banskej Bystrici (červenou, 1991-2020) podľa údajov SHMÚ.