Pripomienkovací proces finálneho návrhu PRM 2030

Digitálny odtlačok

Nižšie uvedený text je skráteným, rušivým znázornením tohto obsahu. Je užitočné zabezpečiť, aby obsah nebol narušovaný, pretože jediná zmena by viedla k úplne inej hodnote.

Hodnota: 229dfea0f96cf797eb27662f406ec8e3ff1eb9e23b67faeae1c2da3411715394

Zdroj: {"body":{"sk":"<p>Z dôvodu vysokého podielu financovania strategických projektov z EÚ fondov je dôležité pri strategickom plánovaní rozvoja mesta zohľadňovať aj hlavné príležitosti a ohrozenia na úrovni EÚ, ktoré sú východiskom pre programovanie a financovanie z fondov EÚ prostredníctvom adresných programov a iniciatív EÚ. Úloha a budúca perspektíva miest a mestských funkčných oblastí v politike súdržnosti EÚ sa posilňuje a význam miest bude naďalej rásť. </p><p><strong>Hlavné výzvy na úrovni EÚ a príležitosti, riešenia pre mesto</strong> <br><strong>Hlavné príležitosti a ohrozenia </strong><br><strong><em>- Energetická kríza </em></strong><br>Navrhované riešenia: <br>• Podpora prístupu zdola /komunálna a komunitná energetika<br>• Podpora investícií do OZE <br>• Investície do inteligentnej energetickej infraštruktúry a energetickej efektívnosti <br>• Investície do odpadového a obehového hospodárstva </p><p><strong><em>Klimatická kríza</em></strong><br>Navrhované riešenia: <br>• Zvýšenie investícií do opatrení zameraných na adaptáciu na zmenu klímy a odolnosť<br>• Dosiahnutie klimatickej neutrality v mestách <br></p><p><strong><em>Bezpečnosť potravín</em></strong><br>Navrhované riešenia:<br> • Podpora udržateľného miestneho poľnohospodárstva a miestne potravinové partnerstvá <br>• Podpora miestnej produkcie a udržateľné verejné obstarávanie <br>• Vytváranie krátkych dodávateľských reťazcov a vidiek ako zázemie mesta <br>• Koordinácia investícií aktérov v území FMO Banská Bystrica </p><p><strong><em>Vojna na Ukrajine </em></strong><br> Navrhované riešenia: <br>• Integrácia a ďalšia podpora utečencom <br>• Poskytovanie verejných služieb migrantom (zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a zamestnanosť) <br>• Podpora partnerskej spolupráce s krízou a vojnou zasiahnutými územiami <br>Zdroj: vlastné spracovanie, publikácia Mestá EÚ v roku 2023 </p><p>Na tieto výzvy v podobe konkrétnych integrovaných riešení reaguje schválená a aktualizovaná Integrovaná územná stratégia funkčnej mestskej oblasti Banská Bystrica na roky 2021 –2027, tieto priority zohľadňuje EK pri finančnej podpore politiky súdržnosti. </p><p><strong>Analytické zistenia PRM Banská Bystrica 2030</strong> <br>Analytické zistenia vychádzajú z analýzy existujúcich platných koncepčných materiálov mesta, ďalej z dostupných kvantitatívnych dát doplnených o kvalitatívne dáta získané prostredníctvom rozhovorov so zástupcami verejnej správy a ostatných sociálno-ekonomických partnerov. Súčasťou analytických prác bolo aj stretnutia s členmi tematických pracovných skupín IÚS, komisiami mestského zastupiteľstva a vybranými pracovníkmi odborov a oddelení MsÚ Banská Bystrica. <strong><br><br><em>Na príklade územia udržateľného mestského rozvoja Banská Bystrica sa jasne ukazuje absencia dlhodobého strategického plánovania v mestskom a regionálnom rozvoji</em></strong><em> </em><br><br>Strategické rozhodnutia na národnej úrovni neumožňujú územiu mesta Banská Bystrica a mestskej funkčnej oblasti s jadrovým mestom Banská Bystrica rýchlu transformáciu ekonomiky, vyvážený územný rozvoj, získanie žiaducej a následne udržanie konkurenčnej výhody územia počas programového obdobia 2021 – 2027 a priemet finančnej podpory do konkrétnych intervencií v súlade so stratégiou rozvoja mesta Banská Bystrica ako jadrového mesta s výhľadom do roku 2035, a na začiatku vytvárať predpoklady pre zvýšenie absorpčnej kapacity územia. Jedným z dôsledkov je nízka mieru časového a obsahového súladu medzi verejnými politikami a strategickými dokumentmi na všetkých úrovniach vrátane jednotlivých mestských stratégií a koncepcií. </p><p><strong><em>Územie mesta Banská Bystrica je súčasťou „dobiehajúceho regiónu“ s nevyužitým potenciálom</em></strong> </p><p>Napriek tomu, že ekonomika mesta Banská Bystrica prešla v posledných rokoch fázou postupnej reštrukturalizácie a zachovala si čiastočne svoju ekonomickú štruktúru, je hospodárstvo územia závislé na verejnom sektore a obchode. Oblasť strojárstva a stavebníctva zaznamenala mierny pokles. Rýchly rast výroby a vysoko špecializovaných pracovísk naznačuje možnosť nových ekonomických aktivít aj mimo tradičných odvetví. Ekonomika mesta Banská Bystrica nemôže ťažiť z blízkosti vysokovýkonného centra alebo cezhraničnej kooperácie, ale mohla by ťažiť zo svojho špecifického potenciálu ako je napríklad prítomnosť mladých talentovaných ľudí, domácich inovatívnych firiem, európskeho centra v zdravotníctve v kombinácií s kultúrnym a prírodným bohatstvom územia. Ekonomická aktivita vo vzťahu k potenciálu územia je nedostatočná. </p><p><strong><em>Územie mesta Banská Bystrica sa musí vysporiadať s nepriaznivým demografickým vývojom </em></strong></p><p>Odliv mladých ľudí, ktorý je charakteristický nielen mesto Banská Bystrica ale aj pre ostatné krajské mestá s výnimkou hlavného mesta Bratislava, má negatívny vplyv na zvyšovanie ekonomickej závislosti obyvateľov mesta a prispieva k zvyšovaniu nákladov na vybrané verejné služby. Tento vývoj je úzko spojený aj s poklesom žiakov stredných odborných škôl na území mesta a aj poklesom študentov univerzít a vysokých škôl, ktorí tvoria významný potenciál územia pre rast produktivity a inovačného potenciálu, rast miezd a udržanie atraktivity územia. Územie nedisponuje v súčasnosti dostatočným podielom tzv. obchodovateľnými odvetviami, ktoré dokážu udržať a rozvíjať konkurenčnú výhodu územia a sú atraktívne pre vzdelanú pracovnú silu a mladých ľudí. Odliv mladých ľudí spojený so starnutím populácie územia predstavuje aj problémy súvisiace s absenciou požadovaných zručností, zdravej a kvalifikovanej pracovnej sily – z hľadiska ľudského kapitálu. Jedným z ukazovateľov je nedostatok kvalifikovaných pracovníkov na vybrané pracovné pozície a to ja napriek tomu, že územie mesta Banská Bystrica disponuje akademickými inštitúciami a vysokým počtom stredných odborných škôl s rôznym zameraním (aj v prepočte na počet obyvateľov územia). Celkový úbytok obyvateľstva jadrového mesta Banská Bystrica migráciou poukazuje na znižovanie atraktivity mesta, čo neprospieva ďalšiemu rozvoju mesta, ktoré má byť aj silným jadrovým mestom funkčnej mestskej oblasti a regionálnym centrom BBSK s kvalitnými službami a infraštruktúrou aj keď migrácia nie je významná. Lepšia integrácia znevýhodnených skupín obyvateľstva môže byť ekonomickou príležitosťou a to nielen z pohľadu poklesu obyvateľov v produktívnom veku, ale aj odpoveďou na dostatočný dopyt v určitých pracovných pozíciách.</p><p><strong><em>Mesto Banská Bystrica musí využiť príležitosti prameniace z existujúcej vzdelávacej a vedecko-výskumnej infraštruktúry zaradenej ako európsky významnej výskumnej infraštruktúry a existujúcih výskumných centier </em></strong></p><p>Územie mesta Banská Bystrica patrí k mestám na Slovensku, kde má sídlo aj univerzita a aj vysoká škola vrátane vedecko-výskumnej infraštruktúry a môže si udržať pozíciu mesta so sídlom vedecko-výskumnej infraštruktúry európskeho strategického významu s dôrazom na prírodné vedy. Napriek tomu je možné aktérov v meste a územie zaradiť do skupiny tzv. miernych inovátorov, čo predstavuje relatívne silnú stránku územia a to najmä v oblasti tzv. procesných inovácií a inovácií v malých a menších podnikoch a ich začlenením do celosvetových dodávateľských reťazcov (automobilový priemysel, oblasť zdravotníckych technológií, prírodné vedy). Ekosystém pre inovácie na území mesta je však nedostačujúci (aj napriek dostatočnému počtu inovatívnych firiem v slovenskom a medzinárodnom kontexte. V posledných troch rokoch boli v území podporené viaceré inovatívne projekty vrátane projektov na stredných odborných školách úzko spolupracujúcich s podnikateľským sektorom. Nevyužitý je potenciál zapojenia sa miestnych aktérov do medzinárodných programov, projektov a platforiem. </p><p><strong><em>Dopravná dostupnosť územia potrebuje rýchle a integrované riešenie </em></strong></p><p>Dopravná dostupnosť mesta Banská Bystrica za menej ako dve hodiny do Bratislavy a viac ako 2 hodiny do Košíc nie je dostačujúcim rozvojovým impulzom k naplneniu potenciálu mesta Banská Bystrica, ktoré má plniť funkciu regionálneho centra a centra BBSK. Dopravná dostupnosť je jednou z hlavných príčin nízkeho prílevu zahraničných investícií, významného poklesu v nadväzujúcich ekonomických aktivitách. Aj keby sa výkonnosť mesta zlepšila, práve dostupnosť územia môže byť prekážkou ďalšieho udržateľného rastu územia. Súčasná kvalita dopravnej infraštruktúry územia nevyhovuje rozvojovým potrebám územia a bráni využitiu strategickej polohy územia na trase medzi Poľskom a Maďarskom (najmä Banská Bystrica – Zvolen – Krupina ako súčasť európskej siete), vytvoreniu kvalitnej ponuky dopravných služieb, k integrácii cestnej a železničnej dopravy, čo si však vyžaduje zlepšenie koordinácie na všetkých úrovniach. Významný dopad môže mať realizácia jednotlivých fáz pripravovaného Integrovaného dopravného systému BBSK – IDS BBSK. </p><p><strong><em>Prepojenie kultúry, športu a zdravia a nových foriem cestovného ruchu môže byť zdrojom nových ekonomických aktivít územia a nových pracovných príležitostí</em></strong> </p><p>Je prekvapujúce, že kultúra, šport a aj podpora zdravia nezohráva v oblasti cestovného ruchu územia mesta a jeho okolia významnejšiu úlohu s prepojením na využívanie existujúcej a plánovanej najmä športovej a voľnočasovej infraštruktúry územia aj napriek tomu, že je mesto Banská Bystrica známe ako mesto športu a je sídlom vysokej školy so zameraním na umenie. Pozitívnym faktom je existencia organizácie cestovného ruchu a rast spolupráce subjektov v oblasti rozvoja cestovného ruchu. Skutočnou výzvou bude rozšírenie ponuky cestovného ruchu a to najmä jeho rozmanitosti a posilňovanie multisektorových partnerstiev pri podpore strategických projektov nadväzujúcich na unikátne miesta a tradície, prepojenie na existujúce certifikované kultúrne cesty ale aj gastronómiu a ekologické produkty (využitie tradície včelárstva), infraštruktúru v oblasti podpory zdravia .</p><p><strong><em>Plnenie medzinárodných záväzkov Slovenska v oblasti dvojitej transformácie môže byť rozvojovým impulzom pre mesto Banská Bystrica</em></strong> </p><p>Existujúce príklady inovácií, zahraničných investícií a investícií z EÚ fondov v rokoch 2014-2020 na území mesta Banská Bystrica poukazujú na fakt, že územie má potenciál prilákať nových investorov do územia aj v nových odvetviach s vyššou pridanou hodnotou a využívajúcich nové technológie ako je oblasť zelených technológií, digitalizácie v zdravotníctve a verejnej správe, využitie umelej inteligencie v personalizovaných službách a umiestnenie týchto investícií vo vybraných mestských častiach a zónach, územie však nemá spracovanú komplexnú analýzu konkurenčných výhod a ani stratégiu pre získavanie nových investícií do územia vrátane využitia domáceho súkromného kapitálu, pričom samospráva by mohla zohrať významnejšiu úlohu využitím miestneho kontextu a maximalizovať tak dopad realizovaných i plánovaných investícií v území.</p><p><strong><em>Dobré spravovanie územia mesta Banská Bystrica a efektívne využívanie európskych zdrojov si vyžaduje zvýšenú pozornosť</em></strong> </p><p>Počas období umožňujúcich čerpanie finančných prostriedkov EÚ sa územiu mesta Banská Bystrica ako súčasti regiónu BBSK nepodarilo dosiahnuť mieru čerpania štrukturálnych fondov porovnateľnú s podobnými mestskými územiami v EÚ. Najdôležitejšou rozvojovou príležitosťou mesta Banská Bystrica ako jadrového mesta mestskej funkčnej oblasti by malo byť vytvorenie dostatočnej odbornej a absorpčnej kapacity územia a maximalizácia využívania existujúcich miestnych zdrojov a odborných kapacít, podpora zdieľaných verejných služieb (optimalizácia, nové modely poskytovania verejných služieb ) a výrazné posilnenie spolupráce a kooperácie v území na základe jasnej územnej dohody. </p><p>S<strong>trategický výhľad pre rozvoj mesta Banská Bystrica </strong></p><p>Strategický výhľad pre rozvoj mesta Banská Bystrica vychádza zo simulácie základného scenára a troch variantných scenárov budúceho možného vývoja na základe trendov a dostupných štatistických údajov vrátane posúdenia možných významných externých vplyvov. Základný scenár predpokladá najpravdepodobnejší vývoj v meste Banská Bystrica bez výrazných výkyvov. Hlavnými faktormi ovplyvňujúcimi vývoj bude demografická prognóza a snaha o politiku súdržnosti s výrazne proklamatívnym charakterom (výdavky v budú mať mierne kohézny charakter s priemernou mierou integrácie). Ostatné faktory sa budú zhodovať so všeobecne očakávaným vývojom. </p><p><strong>Variantný scenár číslo 1</strong> bude orientovaný na silnú politiku súdržnosti mesta smerom k rýchlemu znižovaniu rozdielov na území mesta, jednak využitím podporných fondov EÚ, tak aj prerozdelením verejných financií v rámci programového rozpočtu. Tento variant očakáva najmä mierny rast počtu pracujúcich a zvyšovanie ekonomickej aktivity obyvateľstva, nízku dynamiku demografického vývoja a významnejšie investície do tzv. neproduktívnych činností mesta. </p><p><strong>Variantný scenár číslo 2</strong> bude orientovaný na podporu rozvoja mesta ako regionálneho centra spolu s miernou politikou súdržnosti hlavne prostredníctvom využitia podporných prostriedkov. V tomto scenári sa uvažuje s efektívnejšou alokáciou finančných prostriedkov ako v prvom scenári do tzv. prioritných projektov a produktívnych investícií. Očakáva sa priemerná pozitívna dynamika demografického vývoja, mierny nárast zvýšenia dopytu po kvalifikovanej pracovnej sile, vyššia atraktivita mesta pre investorov a talenty a dodatočné príjmy do rozpočtu mesta. </p><p><strong>Variantný scenár číslo 3</strong> bude vychádzať z variantu č. 2, pričom bude dochádzať k súčinnosti využitia podporných prostriedkov s vyššou efektivitou prostredníctvom miestnej a regionálnej samosprávy ich využitia (predpokladaný synergický efekt). Očakáva sa priemerná pozitívna dynamika demografického vývoja, mierny nárast počtu pracujúcich, zvýšenie ekonomickej aktivity a dodatočné príjmy do rozpočtu mesta a zároveň najvyšší dopad na súdržnosť územia. Hodnotenie jednotlivých scenárov bude k dispozícii začiatkom roka 2025 po zverejnení štatistických dát za rok 2024 (vylúčenie dopadu pandémie COVID-19). Návrh strategicko-programovej časti vychádza zo základného scenára – aktualizovaná demografická prognóza, nižšia miera uplatňovania integrovaného prístupu a vyšší podiel neproduktívnych investícií.</p><p>Ako ukazujú analytické zistenia a možné scenáre budúceho vývoja, medzi významné podmienky udržateľného rozvoja územia mesta Banská Bystrica patria: <br>• kvalita dostupných kvantitatívnych a kvalitatívnych dát (správne nastavenie procesu monitorovania a hodnotenia PRM Banská Bystrica 2030) pre strategické plánovanie a rozhodovanie, <br>• odstraňovanie zbytočnej byrokracie, administratívnej záťaže pre územných partnerov a pracovníkov MsÚ, <br>• zverejňovanie dát a podkladov pre verejnosť, informovanosť a transparentnosť voči verejnosti, <br>• zvyšovanie spoluzodpovednosti aktérov za rozvoj mesta, <br>• budovanie kapacít mesta a vlastníctvo plánovaných a realizovaných intervencií, <br>• udržateľné financovanie (vrátanie krytia budúcich výdavkov, optimálny mix zdrojov) a zvyšovanie podielu produktívnych investícií, <br>• uplatňovanie princípu “výrazne nenarušiť”</p>"},"title":{"sk":"Hlavné výzvy a problémy na úrovni EÚ "}}

Tento odtlačok prsta sa vypočíta algoritmom SHA256. Aby ste ich mohli replikovať sami, môžete použiťMD5 kalkulačka online a skopírovať a vložiť zdrojové dáta. ×