Plán využitia zdrojov vrátane finančného plánu
Plán využitia zdrojov stanovuje zdroje (finančné, ľudské, priestorové, materiálne a iné) nevyhnutné pre implementáciu stratégie a plán ich nasadenia v procese implementácie PRM Banská Bystrica 2030 vrátane plánu využitia finančných zdrojov.
Ako krátkodobý plánovací dokument samospráva mesta Banská Bystrica zostavuje Akčný plán PRM (v jeho časti ako samospráva) v štruktúre programového rozpočtu na daný rozpočtový rok s výhľadom na dva roky a je čiastočne previazaný aj v rámci FMO Banská Bystrica v súlade so schválenou verziou Integrovanej územnej stratégie FMO Banská Bystrica na roky 2022 – 2027.
V zásobníku projektov v rámci Akčného plánu má mesto Banská Bystrica plánované intervencie – investičné a neinvestičné akcie

Mesto Banská Bystrica zostavuje Akčný plán, ktorý obsahuje zoznam plánovaných akcií na daný rozpočtový rok s výhľadom na dva roky, vecný a časový harmonogram realizácie jednotlivých akcií. Akčný plán PRM Banská Bystrica 2030 mesta schvaľuje mestské zastupiteľstvo v rámci procesu prípravy a schvaľovania programového rozpočtu.
Akčný plán implementácie PRM identifikuje indikatívne finančné objemy, charakter (grantové, revolvingové, investičné, neinvestičné aspekty), zdroje a spôsoby financovania projektov (vlastné zdroje, pôžičky, verejné financie, súkromné zdroje, grantové schémy, a pod.).
Akčný plán PRM Banská Bystrica 2030 sa spracúva na programové rozpočtovacie obdobie, t.j. podľa modelu na 1+2 roky („n+2“).
Akčný plán mesta Banská Bystrica sa predkladá na rokovanie mestského zastupiteľstva ako súčasť Návrhu rozpočtu mesta, Výsledkov hospodárenia a Záverečného účtu mesta. Z dôvodu náročnej predprojektovej a projektovej prípravy sa príprava a realizácia projektov rozdeľuje do viacerých fáz a v prvej fáze sa podporujú najmä neinvestičné aktivity a predprojektová a projektová príprava. Do rozpočtu sa plánujú finančné prostriedky aj na predprojektovú a projektovú prípravu (priemerne 10%) a spolufinancovanie (8%) v rámci očakávaných celkových investícií a rezervu (priemerne 15%) na neoprávnené výdavky.
Na základe dostupných údajov o plánovaných nákladoch sa ku roku 2024 dátumu navrhuje indikatívny finančný plán v celkovom objeme 160 mil. eur. Celková suma infraštruktúrneho dlhu územia nie je kvantifikovateľná vzhľadom na rôzne vplyvy, ako napríklad vývoj cien na trhu, amortizácia, vývoj inflácie a podobne.

Plánované akcie ( investície, projekty a aktivity) zamerané na naplnenie cieľov PRM Banská Bystrica 2030 budú financované z viacerých zdrojov, ktoré sa delia na zdroje externé a interné, súkromné a verejné, návratné a nenávratné a ich kombináciu s možnosťou využitia rôznych finančných nástrojov.

V rámci verejných externých zdrojov ide o:
• nenávratné zdroje (granty EÚ ako sú Plán obnovy a odolnosti, EŠIF, Fond spravodlivej transformácie a komunitárne programy EÚ vrátane programov cezhraničnej spolupráce),
• návratné zdroje (finančné nástroje EÚ – napr. EIB, SIH, a iné finančné nástroje a inovatívne formy financovania. PRM Banská Bystrica 2030 sa bude prioritne zameriavať na využitie možností financovania z prostriedkov EÚ v súlade s Partnerskou dohodou SR, Programom Slovensko a Plánom obnovy a odolnosti SR, no môže zahŕňať aj akcie financované z iných EÚ fondov (napríklad ERASMUS+, Horizont, atď.) a finančných nástrojov EÚ (EIB a pod.).

1. Ako “Dopytovo orientované” v rámci výziev financovaných z OP Slovensko, Plánu obnovy a odolnosti SR, štátnych fondov, dotačných mechanizmov a iných externých zdrojov SR a EÚ.
2. Cez “Mechanizmus integrovaných územných investícií (IÚI) “– akcia bude súčasťou integrovaného investičného balíčka, ktorý pozostáva aspoň z 2 rôznych špecifických cieľov rôznych priorít vyčlenených na územné investície v Programu Slovensko.
3. Ako “Technická pomoc”, v rámci ktorej sa budú financovať čiastočne administratívne kapacity pre koordináciu PRM Banská Bystrica 2030 a pre realizáciu IÚS FMO Banská Bystrica (spoločné odborné a projektové kapacity).

V rokoch 2022 – 2024 sa časť plánovaných komplementárnych akcií v prvej fáze financovali a financujú z výziev z Plánu obnovy a odolnosti vyhlasovanými jednotlivými ministerstvami presne stanoveným spôsobom so zameraním na: infraštruktúru vzdelávania (materské a základné školy), mestskú mobilitu (cyklodoprava ako súčasť mestskej siete cyklotrás), obnoviteľné zdroje energie (obnova verejných zdrojov a podpora zeleného verejného obstarávania) a reformu verejnej správy (digitalizácia verejných služieb a kybernetická bezpečnosť). Koncom roka 2023 boli vyhlásené aj prvé dopytové výzvy na projekty z Programu Slovensko mimo alokácie IÚS FMO Banská Bystrica a v roku 2024 aj výzvy pre mechanizmus IÚI.

Tabuľka 8.1 : Zdroje EÚ pre rozvoj územia mesta v rokoch 2022 – 2030 podľa časového harmonogramu (Odkaz)

Zámer akejkoľvek akcie /investície by mal obsahovať aj návrh modelu financovania vrátane podielu interných a externých zdrojov a predpokladaný vplyv na programový rozpočet mesta Banská Bystrica.

Tabuľka 8.2 (odkaz) Zdroj: Vlastné spracovanie, zdroj ITMS 2014+ a vlastná evidencia mesta Banská Bystrica, údaje k 31.07.2024, *pred predpokladanými presunmi alokácie

V prvom polroku 2024 mesto Banská Bystrica podalo 9 projektov na financovanie z externých verejných zdrojov EÚ (dopytové výzvy P SK a výzvy POO) v strategických oblastiach Mobilita (cyklotrasy v meste), Kvalita prostredia – energetická efektívnosť a vodozádržné opatrenia a Informatizácia (zameranie na kybernetickú bezpečnosť).

Tabuľka 8.3 (odkaz)
Zdroj: vlastné spracovanie, údaje k 31.07.2024,pred predpokladanými presunmi alokácie
Poznámky: #projekt momentálne podaný mimo alokácie IÚS, *PZ obce Badín, ***PZ obce Hronsek

Rozdiel medzi plánovanými investíciami mesta Banská Bystrica z EFRR/EŠIF prevyšuje územnú alokáciu FMO Banská Bystrica (nezahŕňa požiadavky SEP a ostatných obcí s výnimkou obcí Badín a Hronsek) o takmer 30 mil. EUR, čo si vyžaduje koordináciu pri získavaní iných externých verejných zdrojov najmä z EÚ fondov, priorizáciu navrhovaných investícií a ich fázovanie. Požiadavka na financovanie z územnej alokácie BBSK (spoločné projekty mesta Banská Bystrica a BBSK) predstavuje 12,2 mil. EUR.

Tabuľka 8.4.: Alokácie pre Slovensko, BBSK, IÚS BBSK a FMO Banská Bystrica v rokoch 2022 – 2030 (odkaz)
Poznámka: bez alokácie pre Catching-up regions (CURI) a predpokladané navýšenie územnej alokácie, * predpokladaná stanovená alokácia

Základným nástrojom finančného hospodárenia obce (mesta) je rozpočet obce (mesta). Obec (mesto) sa pri zostavovaní rozpočtu riadi zákonom 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ďalšími legislatívnymi normami. Rozpočet obce (mesta) je vyjadrením samostatnosti hospodárenia obce (mesta) a slúži ako riadiaci nástroj financovania úloh a funkcií, ktoré má obec (mesto) vo svojej kompetencii.
Príjmy mesta Banská Bystrica tvoria podielové dane (daň z príjmu fyzických osôb), miestne dane (primárne daň z nehnuteľnosti), nedaňové príjmy (prenájmy, poplatky) a granty a transfery zo štátnych a európskych zdrojov. V rámci zabezpečenia vitálnych funkcií a rozvoja samospráv je aktuálne obdobie veľmi nestabilné. V posledných rokoch museli obce implementovať legislatívne zmeny, ktoré mali obrovské finančné dopady a taktiež musia počítať s rekordnou infláciou.

Aj napriek nepriaznivo nastaveným podmienkam externého financovania z eurofondov a vlastnej alokácie mesta Banská Bystrica ako jadrového mesta FMO Banská Bystrica má čiastočné možnosti financovania. V závislosti od konkrétneho fondu môže EŠIF (Európsky štrukturálny a investičný fond) financovať len určité tematické oblasti a výber z cieľov Programu Slovensko prostredníctvom finančného nástroja pre udržateľný mestský rozvoj (UMR). Na základe čl. 11, ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2021/1058 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde bude mestu Banská Bystrica alokovaná časť z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), ktorá bude rozdeľovaná v rámci tzv. Kooperačnej rady Udržateľného mestského rozvoja. Funkčná mestská oblasť je v prípade Banskej Bystrice vymedzená územím jadrového mesta Banská Bystrica a 17 obcí s „pridelenou“ alokáciou . Tieto prostriedky by mali pokryť výdavky na infraštruktúru a služby celomestského významu - konkrétne investície v súlade s podmienkami poskytnutia nenávratného finančného príspevku najmä v oblasti adaptácie na zmenu klímy, ekologickej mobility, podpory mestských inovácií a ďalších (detailné informácie v samostatnom strategickom dokumente Integrovaná územná stratégia FMO Banská Bystrica). Zdrojom financovania akcií/strategických projektov PRM Banská Bystrica 2030 môžu byť aj investície financované zo zdrojov na subregionálnej (SPR – alokácia BBSK), regionálnej (alokácia BBSK) a národnej úrovni prostredníctvom spoločných integrovaných investícií, dopytových projektov a národných projektov.
Ďalším zdrojom financovania v období 2022 – 2026 je Plán obnovy a odolnosti SR, ktorý je špecifickým nástrojom EÚ určeným na obnovu hospodárstva po pandémii Covid-19. Časť prostriedkov plánu obnovy je určená aj pre samosprávy. Osobitne ide o financovanie cyklotrás, energetickú obnovu verejných budov, e-nabíjačky, deinštitucionalizáciu sociálnych zariadení či digitálne verejné služby. Miera a rozsah financovania je však daná úspešnosťou mesta Banská Bystrica v dopytových výzvach a k dátumu schvaľovania strategického dokumentu malo mesto Banská Bystrica podpísaných v celkovej výške a pred podpisom Medzi doteraz málo využívané zdroje sú finančné prostriedky komunitárnych programov EÚ v oblasti digitalizácie, mestských inovácií, vzdelávania a energetiky.

Ďalšie zdroje financovania

Podpornými zdrojmi financovania sú finančné výsledky mestských podnikov a príspevkových organizácií. Príspevkové organizácie zo svojej podstaty nemôžu z vlastnej činnosti pokryť všetky svoje náklady, avšak z podnikateľských činností môžu mať zisk, ktorý ďalej používajú v rámci podnikateľskej činnosti. Iné mestské podniky môžu veľkú časť svojich investičných aktivít hradiť z podnikových ziskov. Príspevkové organizácie používajú zisk z podnikateľskej činnosti na prevádzku svojej podnikateľskej činnosti v nasledujúcom roku, ziskové obchodné spoločnosti platia mestu dividendy, ktoré sú súčasťou bežných príjmov obce a sú využívané na krytie bežných výdavkov činností obchodných spoločností, ktoré sú dotované mestom (plaváreň, zimný štadión). Tieto dividendy nie sú postačujúce na pokrytie dotácií pre subjekty v zakladateľskej pôsobnosti mesta (teda obchodnú spoločnosť) Na zabezpečení zdrojov by sa mali podieľať predovšetkým tie subjekty, ktoré majú benefit z realizácie. Ďalšími komplementárnymi zdrojmi sú spolupráce so súkromným sektorom prostredníctvom programov spoločenskej zodpovednosti podnikov, či ďalším prepojením súkromnej, verejnej a akademickej sféry pri realizácii spoločných investičných a neinvestičných akcií. Akcie/strategické projekty navrhnuté v tomto strategickom dokumente so sebou nevyhnutne prinášajú aj vplyvy na rozpočet mesta Banská Bystrica. Jednotlivé akcie, ktoré riešia identifikované problémy a prispievajú k strategickým a špecifickým cieľom, majú alebo nemajú rozpočtový vplyv.

Tieto vplyvy môžu byť ako na strane výdavkovej, tak na strane príjmovej. Pre účely dokumentu bol pre väčšinu akcií spracovaný odhad rozpočtového vplyvu danej akcie. Pri niektorých vplyvoch bol stanovený interval, v ktorom sa dané vstupy môžu pohybovať (minimum a maximum). Odhady boli pripravené na základe expertných hrubých odhadov expertov berúc do úvahy vstupy ako náklady z obdobných realizovaných akcií/projektov v minulosti, mzdové náklady či odhadovaný rok, kedy budú vznikať operačné náklady z akcie. Sú tu vyjadrené operačné aj kapitálové náklady. Nižšie sú vyjadrené vplyvy jednotlivých akcií kumulatívne podľa cieľov, na ktoré sa viažu. Nachádzajú sa tu rozpočtové odhady na úrovni minimálneho aj maximálneho intervalu. Okrem investícií z EÚ fondov bude mesto Banská Bystrica realizovať investície aj z iných interných a externých zdrojov. Nasledujúca tabuľka ukazuje hrubý odhadovaný rozpočtový vplyv podľa jednotlivých špecifických cieľov PRM Banská Bystrica 2030.

Tabuľka 8.5 (odkaz)
Zdroj: vlastné spracovanie , návrh Akčný plán PRM , údaje v tabuľke sú stanovené odborným odhadom

Mesto Banská Bystrica financovalo investície z vlastných zdrojov podľa schváleného programového rozpočtu a v súlade so strategickými dokumentmi (Akčný plán PHSR Banská Bystrica), EÚ zdrojov cez dopytové výzvy jednotlivých operačných programov a iných aj úverových zdrojov. Tento finančný mix bude zachovaný aj v období 2023 – 2030 a doplnený o možnosť využitia pridelenej alokácie IÚS FMO Banská Bystrica a vhodnými finančnými nástrojmi EÚ .
Predbežne je mestu Banská Bystrica ako jadrovému mestu FMO Banská Bystrica schválená vlastná alokáciu v celkovej výške 61,5 mil. EUR *s priemerne 15% spolufinancovania (Európsky fond regionálneho rozvoja), ktorá je rozdelená do 28 špecifických cieľov Programu Slovensko vo všetkých piatich politických cieľoch. Okrem tejto alokácie môže byť mesto Banská Bystrica a jeho organizácie aj oprávnenými žiadateľmi v iných výzvach Programu Slovensko, Pláne obnovy a odolnosti SR a iných programoch EÚ. Alokácia FMO BB nie je určená len pre jadrové mesto Banská Bystrica ale aj pre 17 obcí a ostatných partnerov v území mestskej funkčnej oblasti a na podporu iných komplementárnych a synergických projektov, pričom sa predpokladá, že jadrové mesto Banská Bystrica vyčerpá minimálne 80% tejto alokácie počas rokov 2024 – 2027.

Podielové dane predstavujú hlavný zdroj financovania samospráv na Slovensku (priemerne 42 % príjmov všetkých samospráv na Slovensku). Tieto štátom vyberané dane (daň z príjmu fyzických osôb) sú ďalej prerozdeľované do vyšších územných celkov (30 %) či miest a obcí (70 %) na základe počtu obyvateľov mesta s trvalým pobytom. Preto bolo veľmi dôležité, aby pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 bolo započítaných čo najviac obyvateľov mesta Banská Bystrica. Ale ani toto nie je jediným kritériom pre stanovenie príjmov z podielových daní. Vzorec je oveľa komplexnejší a vo všeobecnosti nastavený veľmi solidárne. Aktuálne sa pripravuje novela zákona o financovaní školstva, ktorá má vplyv aj na opatrenie 668/2004 s negatívnym vplyvom na výšku podielových daní pre obce zo 70% na 51%, pričom pedagogická činnosť materských škôl, , a školských klubov bude financovaná zo štátneho rozpočtu cez prenesený výkon.

Potenciálna zmena uvedeného zákona bude mať negatívny vplyv na financovanie ďalších originálnych kompetencií obcí a teda obciam budú chýbať prostriedky na ich prevádzku. Ďalší zdroj príjmov, miestne dane, ktorý reprezentuje najmä daň z nehnuteľností Daň z nehnuteľnosti bola naposledy zvýšená v roku 2022 pre rok 2023, nehnuteľnosti na bývanie sú zdaňované sadzbou do 1 eur/m 2 (byty) a 0,65 eur/m 2 plus príplatok za každé podlažie o 0,15 eur/m 2 (domy) ,administratívne a komerčné budovy sadzbou do 6 eur/m 2. Súčasná platná legislatíva ako napríklad neukončená fiškálna decentralizácia ako aj obmedzujúci zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady neumožňujú mestu pružnejšie reagovať na investičné potreby formou optimalizácie systému miestnych daní. Tzn. miestne dane je možné meniť vždy od 01.01. daného roka.

Aktuálne je pripravovaná novela zákona o miestnych daniach. Mesto Banská Bystrica pripravuje a zostavuje každoročne Akčný plán mesta Banská Bystrica v programovej štruktúre rozpočtu a vychádza z vypracovaného a pravidelne v priebehu roka aktualizovaného tzv. registra investícií (pre roky 2019 až 2023 a zásobníka projektov (od r. 2024) Počas implementácie PRM Banská Bystrica 2030 budú akčné plány PRM a finančné plány jednotlivých oddelení a odborov MsÚ Banská Bystrica vzájomne koordinované. Garanti za jednotlivé strategické oblasti poskytnú hlavnému garantovi PRM:
• do 31.08. návrh akčného a plánu za daný rok (údaje o aktivitách z rozpočtu mesta),
• do 28.2. vyhodnotenie plnenia akčného plánu za predchádzajúci rok (údaje o aktivitách zo záverečného účtu mesta).

Schéma (odkaz)
Zdroj: vlastné spracovanie

Tabuľka 8.6 (odkaz)
Zdroj: vlastné spracovanie