Pripomienkovací proces finálneho návrhu PRM 2030

Pripomienkovací proces Programu rozvoja mesta Banská Bystrica 2030

Changes at "Charakteristika územia – zhrnutie "

Mód pozmeňovacieho návrhu:

Mód zobrazenia HTML:

Názov

-{"sk"=>""}
+{"sk"=>"Charakteristika územia – zhrnutie "}

Telo

-[""]
+["Mesto Banská Bystrica je administratívno-správnym centrom kraja a okresu a predstavuje jedno z najvýznamnejších centier Slovenskej republiky. Ako také je aj rozhodujúcim prvkom pri formovaní nadregionálnych a interregionálnych vzťahov celého Banskobystrického kraja.\nZa centrum osídlenia Banskobystrického kraja treba považovať sídla Banská Bystrica a Zvolen, ktoré so svojim zázemím, územno-priestorovými väzbami a funkciami prezentujú ťažisko osídlenia celoštátneho až medzinárodného významu. Mesto Banská Bystrica je administratívno-správnym centrom Banskobystrického kraja.\nPriestor Banskej Bystrice a jej spádujúcich obcí je charakterizovaný v Koncepcii územného rozvoja Slovenska 2001 ako územie ekologickej a kultúrnej hodnoty celoeurópskeho významu, s predpokladom dynamického rozvoja terciérnych a kvartérnych aktivít s prioritami rozvoja v oblasti cestovného ruchu, turizmu a rekreácie. Urbanistická štruktúra mesta a jeho satelitných vidieckych obcí v symbióze s krajinným prostredím a prírodným prostredím, ktoré je súčasťou chránených území prírody, je územím s vysokou funkčnou a priestorovou disponibilitou. Intenzívne väzby mesta s takmer všetkými obcami okresu vyplývajú z historického vývoja sídelnej štruktúry priestoru a dopravných a funkčných vzťahov vzájomne sa dopĺňajúcich.\nSpádový priestor mesta Banská Bystrica tvoria katastrálne územia obcí Badín, Dolný Harmanec, Dolná Mičiná, Donovaly, Harmanec, Horná Mičiná, Kordíky, Králiky, Kynceľová, Malachov, Motyčky, Môlča, Podkonice, Priechod, Riečka, Selce, Slovenská Ľupča, Staré Hory, Špania Dolina, Tajov, Turecká. \nMimoriadne postavenie medzi nimi má bývalé kráľovské mestečko Slovenská Ľupča, ktoré je už v súčasnosti, vzhľadom k možnostiam rozvoja hospodárskych aktivít, kultúrno-historickým hodnotám a bezprostrednej vzdialenosti k Banskej Bystrici, pridruženým centrom krajského mesta. Väčšina obcí zázemia tvoria aj vymedzenú funkčnú mestskú oblasť s jadrovým mestom Banská Bystrica. \nSúčasné mesto predstavuje v sídelnom systéme Slovenska urbanistický komplex tej najvyššej hodnoty, ktorá je dôsledkom historického formovania Banskej Bystrice vplyvom rozsiahleho hospodársko-kultúrneho rozvoja v stredoveku a následných storočí až po súčasnosť. S ohľadom na polohu v strede územia Slovenska je prirodzeným prevádzkovo- vzťahovým ťažiskom Stredoslovenského regiónu.\nBanská Bystrica je ojedinelým príkladom formovania mesta v atraktívnom prírodnom prostredí, čo znásobuje jej hodnotový potenciál a tým aj jej pôsobenie vo funkčno- priestorovej štruktúre krajiny. Priestorová členitosť a tvarová bohatosť územia prostredia mesta a jeho okolia determinovali a determinujú tvorbu rozvojovej koncepcie, výsledkom ktorej je priestorová a funkčná rozmanitosť urbánnej štruktúry Banskej Bystrice a jej urbanizovaného zázemia.\nIdeová vízia rozvoja mesta a jej napĺňanie z hľadiska obsahu a formy je v ÚPN odvodzovaná predovšetkým zo širších sídelných, krajinných, kultúrnohistorických, politických, ekonomických a urbanistických súvislostí, ktoré boli postupne formované od založenia slovanskej osady cez udelenie výsad slobodného kráľovského mesta Banskej Bystrici v roku 1255 až po súčasnosť.\nV meste Banská Bystrica žije viac ako 75 % obyvateľov bývalého okresu Banská Bystrica, čo poukazuje na vysokú mieru urbanizácie.\nUrbanistická koncepcia rozvoja mesta Banská Bystrica predpokladala dva varianty založených na viacerých predpokladoch, pre potreby prípravy návrhu nového strategického rozvojového dokumentu bol zvolený ako východiskový variant 1 (reálny variant). Variant 1 počítal v r. 2025 v meste Banská Bystrica s počtom 81.450 obyvateľov, pričom vo forme územnej rezervy vytváral predpoklady rozvoja územia až pre 100.000 obyvateľov a táto rezerva predstavuje aj započítanie obyvateľov vymedzenej funkčnej mestskej oblasti. \nObrázok : ÚPN mesta Banská Bystrica, koncept riešenia – variant 1"]

~~-[""]~~
+["Mesto Banská Bystrica je administratívno-správnym centrom kraja a okresu a predstavuje jedno z najvýznamnejších centier Slovenskej republiky. Ako také je aj rozhodujúcim prvkom pri formovaní nadregionálnych a interregionálnych vzťahov celého Banskobystrického kraja.\nZa centrum osídlenia Banskobystrického kraja treba považovať sídla Banská Bystrica a Zvolen, ktoré so svojim zázemím, územno-priestorovými väzbami a funkciami prezentujú ťažisko osídlenia celoštátneho až medzinárodného významu. Mesto Banská Bystrica je administratívno-správnym centrom Banskobystrického kraja.\nPriestor Banskej Bystrice a jej spádujúcich obcí je charakterizovaný v Koncepcii územného rozvoja Slovenska 2001 ako územie ekologickej a kultúrnej hodnoty celoeurópskeho významu, s predpokladom dynamického rozvoja terciérnych a kvartérnych aktivít s prioritami rozvoja v oblasti cestovného ruchu, turizmu a rekreácie. Urbanistická štruktúra mesta a jeho satelitných vidieckych obcí v symbióze s krajinným prostredím a prírodným prostredím, ktoré je súčasťou chránených území prírody, je územím s vysokou funkčnou a priestorovou disponibilitou. Intenzívne väzby mesta s takmer všetkými obcami okresu vyplývajú z historického vývoja sídelnej štruktúry priestoru a dopravných a funkčných vzťahov vzájomne sa dopĺňajúcich.\nSpádový priestor mesta Banská Bystrica tvoria katastrálne územia obcí Badín, Dolný Harmanec, Dolná Mičiná, Donovaly, Harmanec, Horná Mičiná, Kordíky, Králiky, Kynceľová, Malachov, Motyčky, Môlča, Podkonice, Priechod, Riečka, Selce, Slovenská Ľupča, Staré Hory, Špania Dolina, Tajov, Turecká. \nMimoriadne postavenie medzi nimi má bývalé kráľovské mestečko Slovenská Ľupča, ktoré je už v súčasnosti, vzhľadom k možnostiam rozvoja hospodárskych aktivít, kultúrno-historickým hodnotám a bezprostrednej vzdialenosti k Banskej Bystrici, pridruženým centrom krajského mesta. Väčšina obcí zázemia tvoria aj vymedzenú funkčnú mestskú oblasť s jadrovým mestom Banská Bystrica. \nSúčasné mesto predstavuje v sídelnom systéme Slovenska urbanistický komplex tej najvyššej hodnoty, ktorá je dôsledkom historického formovania Banskej Bystrice vplyvom rozsiahleho hospodársko-kultúrneho rozvoja v stredoveku a následných storočí až po súčasnosť. S ohľadom na polohu v strede územia Slovenska je prirodzeným prevádzkovo- vzťahovým ťažiskom Stredoslovenského regiónu.\nBanská Bystrica je ojedinelým príkladom formovania mesta v atraktívnom prírodnom prostredí, čo znásobuje jej hodnotový potenciál a tým aj jej pôsobenie vo funkčno- priestorovej štruktúre krajiny. Priestorová členitosť a tvarová bohatosť územia prostredia mesta a jeho okolia determinovali a determinujú tvorbu rozvojovej koncepcie, výsledkom ktorej je priestorová a funkčná rozmanitosť urbánnej štruktúry Banskej Bystrice a jej urbanizovaného zázemia.\nIdeová vízia rozvoja mesta a jej napĺňanie z hľadiska obsahu a formy je v ÚPN odvodzovaná predovšetkým zo širších sídelných, krajinných, kultúrnohistorických, politických, ekonomických a urbanistických súvislostí, ktoré boli postupne formované od založenia slovanskej osady cez udelenie výsad slobodného kráľovského mesta Banskej Bystrici v roku 1255 až po súčasnosť.\nV meste Banská Bystrica žije viac ako 75 % obyvateľov bývalého okresu Banská Bystrica, čo poukazuje na vysokú mieru urbanizácie.\nUrbanistická koncepcia rozvoja mesta Banská Bystrica predpokladala dva varianty založených na viacerých predpokladoch, pre potreby prípravy návrhu nového strategického rozvojového dokumentu bol zvolený ako východiskový variant 1 (reálny variant). Variant 1 počítal v r. 2025 v meste Banská Bystrica s počtom 81.450 obyvateľov, pričom vo forme územnej rezervy vytváral predpoklady rozvoja územia až pre 100.000 obyvateľov a táto rezerva predstavuje aj započítanie obyvateľov vymedzenej funkčnej mestskej oblasti. \nObrázok : ÚPN mesta Banská Bystrica, koncept riešenia – variant 1"]

Zmazané

-[""]

Doplnené

+["Mesto Banská Bystrica je administratívno-správnym centrom kraja a okresu a predstavuje jedno z najvýznamnejších centier Slovenskej republiky. Ako také je aj rozhodujúcim prvkom pri formovaní nadregionálnych a interregionálnych vzťahov celého Banskobystrického kraja.\nZa centrum osídlenia Banskobystrického kraja treba považovať sídla Banská Bystrica a Zvolen, ktoré so svojim zázemím, územno-priestorovými väzbami a funkciami prezentujú ťažisko osídlenia celoštátneho až medzinárodného významu. Mesto Banská Bystrica je administratívno-správnym centrom Banskobystrického kraja.\nPriestor Banskej Bystrice a jej spádujúcich obcí je charakterizovaný v Koncepcii územného rozvoja Slovenska 2001 ako územie ekologickej a kultúrnej hodnoty celoeurópskeho významu, s predpokladom dynamického rozvoja terciérnych a kvartérnych aktivít s prioritami rozvoja v oblasti cestovného ruchu, turizmu a rekreácie. Urbanistická štruktúra mesta a jeho satelitných vidieckych obcí v symbióze s krajinným prostredím a prírodným prostredím, ktoré je súčasťou chránených území prírody, je územím s vysokou funkčnou a priestorovou disponibilitou. Intenzívne väzby mesta s takmer všetkými obcami okresu vyplývajú z historického vývoja sídelnej štruktúry priestoru a dopravných a funkčných vzťahov vzájomne sa dopĺňajúcich.\nSpádový priestor mesta Banská Bystrica tvoria katastrálne územia obcí Badín, Dolný Harmanec, Dolná Mičiná, Donovaly, Harmanec, Horná Mičiná, Kordíky, Králiky, Kynceľová, Malachov, Motyčky, Môlča, Podkonice, Priechod, Riečka, Selce, Slovenská Ľupča, Staré Hory, Špania Dolina, Tajov, Turecká. \nMimoriadne postavenie medzi nimi má bývalé kráľovské mestečko Slovenská Ľupča, ktoré je už v súčasnosti, vzhľadom k možnostiam rozvoja hospodárskych aktivít, kultúrno-historickým hodnotám a bezprostrednej vzdialenosti k Banskej Bystrici, pridruženým centrom krajského mesta. Väčšina obcí zázemia tvoria aj vymedzenú funkčnú mestskú oblasť s jadrovým mestom Banská Bystrica. \nSúčasné mesto predstavuje v sídelnom systéme Slovenska urbanistický komplex tej najvyššej hodnoty, ktorá je dôsledkom historického formovania Banskej Bystrice vplyvom rozsiahleho hospodársko-kultúrneho rozvoja v stredoveku a následných storočí až po súčasnosť. S ohľadom na polohu v strede územia Slovenska je prirodzeným prevádzkovo- vzťahovým ťažiskom Stredoslovenského regiónu.\nBanská Bystrica je ojedinelým príkladom formovania mesta v atraktívnom prírodnom prostredí, čo znásobuje jej hodnotový potenciál a tým aj jej pôsobenie vo funkčno- priestorovej štruktúre krajiny. Priestorová členitosť a tvarová bohatosť územia prostredia mesta a jeho okolia determinovali a determinujú tvorbu rozvojovej koncepcie, výsledkom ktorej je priestorová a funkčná rozmanitosť urbánnej štruktúry Banskej Bystrice a jej urbanizovaného zázemia.\nIdeová vízia rozvoja mesta a jej napĺňanie z hľadiska obsahu a formy je v ÚPN odvodzovaná predovšetkým zo širších sídelných, krajinných, kultúrnohistorických, politických, ekonomických a urbanistických súvislostí, ktoré boli postupne formované od založenia slovanskej osady cez udelenie výsad slobodného kráľovského mesta Banskej Bystrici v roku 1255 až po súčasnosť.\nV meste Banská Bystrica žije viac ako 75 % obyvateľov bývalého okresu Banská Bystrica, čo poukazuje na vysokú mieru urbanizácie.\nUrbanistická koncepcia rozvoja mesta Banská Bystrica predpokladala dva varianty založených na viacerých predpokladoch, pre potreby prípravy návrhu nového strategického rozvojového dokumentu bol zvolený ako východiskový variant 1 (reálny variant). Variant 1 počítal v r. 2025 v meste Banská Bystrica s počtom 81.450 obyvateľov, pričom vo forme územnej rezervy vytváral predpoklady rozvoja územia až pre 100.000 obyvateľov a táto rezerva predstavuje aj započítanie obyvateľov vymedzenej funkčnej mestskej oblasti. \nObrázok : ÚPN mesta Banská Bystrica, koncept riešenia – variant 1"]

Zmazané

~~-[""]~~

Doplnené

+["Mesto Banská Bystrica je administratívno-správnym centrom kraja a okresu a predstavuje jedno z najvýznamnejších centier Slovenskej republiky. Ako také je aj rozhodujúcim prvkom pri formovaní nadregionálnych a interregionálnych vzťahov celého Banskobystrického kraja.\nZa centrum osídlenia Banskobystrického kraja treba považovať sídla Banská Bystrica a Zvolen, ktoré so svojim zázemím, územno-priestorovými väzbami a funkciami prezentujú ťažisko osídlenia celoštátneho až medzinárodného významu. Mesto Banská Bystrica je administratívno-správnym centrom Banskobystrického kraja.\nPriestor Banskej Bystrice a jej spádujúcich obcí je charakterizovaný v Koncepcii územného rozvoja Slovenska 2001 ako územie ekologickej a kultúrnej hodnoty celoeurópskeho významu, s predpokladom dynamického rozvoja terciérnych a kvartérnych aktivít s prioritami rozvoja v oblasti cestovného ruchu, turizmu a rekreácie. Urbanistická štruktúra mesta a jeho satelitných vidieckych obcí v symbióze s krajinným prostredím a prírodným prostredím, ktoré je súčasťou chránených území prírody, je územím s vysokou funkčnou a priestorovou disponibilitou. Intenzívne väzby mesta s takmer všetkými obcami okresu vyplývajú z historického vývoja sídelnej štruktúry priestoru a dopravných a funkčných vzťahov vzájomne sa dopĺňajúcich.\nSpádový priestor mesta Banská Bystrica tvoria katastrálne územia obcí Badín, Dolný Harmanec, Dolná Mičiná, Donovaly, Harmanec, Horná Mičiná, Kordíky, Králiky, Kynceľová, Malachov, Motyčky, Môlča, Podkonice, Priechod, Riečka, Selce, Slovenská Ľupča, Staré Hory, Špania Dolina, Tajov, Turecká. \nMimoriadne postavenie medzi nimi má bývalé kráľovské mestečko Slovenská Ľupča, ktoré je už v súčasnosti, vzhľadom k možnostiam rozvoja hospodárskych aktivít, kultúrno-historickým hodnotám a bezprostrednej vzdialenosti k Banskej Bystrici, pridruženým centrom krajského mesta. Väčšina obcí zázemia tvoria aj vymedzenú funkčnú mestskú oblasť s jadrovým mestom Banská Bystrica. \nSúčasné mesto predstavuje v sídelnom systéme Slovenska urbanistický komplex tej najvyššej hodnoty, ktorá je dôsledkom historického formovania Banskej Bystrice vplyvom rozsiahleho hospodársko-kultúrneho rozvoja v stredoveku a následných storočí až po súčasnosť. S ohľadom na polohu v strede územia Slovenska je prirodzeným prevádzkovo- vzťahovým ťažiskom Stredoslovenského regiónu.\nBanská Bystrica je ojedinelým príkladom formovania mesta v atraktívnom prírodnom prostredí, čo znásobuje jej hodnotový potenciál a tým aj jej pôsobenie vo funkčno- priestorovej štruktúre krajiny. Priestorová členitosť a tvarová bohatosť územia prostredia mesta a jeho okolia determinovali a determinujú tvorbu rozvojovej koncepcie, výsledkom ktorej je priestorová a funkčná rozmanitosť urbánnej štruktúry Banskej Bystrice a jej urbanizovaného zázemia.\nIdeová vízia rozvoja mesta a jej napĺňanie z hľadiska obsahu a formy je v ÚPN odvodzovaná predovšetkým zo širších sídelných, krajinných, kultúrnohistorických, politických, ekonomických a urbanistických súvislostí, ktoré boli postupne formované od založenia slovanskej osady cez udelenie výsad slobodného kráľovského mesta Banskej Bystrici v roku 1255 až po súčasnosť.\nV meste Banská Bystrica žije viac ako 75 % obyvateľov bývalého okresu Banská Bystrica, čo poukazuje na vysokú mieru urbanizácie.\nUrbanistická koncepcia rozvoja mesta Banská Bystrica predpokladala dva varianty založených na viacerých predpokladoch, pre potreby prípravy návrhu nového strategického rozvojového dokumentu bol zvolený ako východiskový variant 1 (reálny variant). Variant 1 počítal v r. 2025 v meste Banská Bystrica s počtom 81.450 obyvateľov, pričom vo forme územnej rezervy vytváral predpoklady rozvoja územia až pre 100.000 obyvateľov a táto rezerva predstavuje aj započítanie obyvateľov vymedzenej funkčnej mestskej oblasti. \nObrázok : ÚPN mesta Banská Bystrica, koncept riešenia – variant 1"]

Version number 1 out of 1 Show all versions Vraťte se k návrhu

Version author

Administrátor

Version created at 28/11/2024 15:56