SWOT
SWOT analýza mesta Banská Bystrica je založená na existencii silných a slabých stránok a príležitostí a hrozieb. Silné a slabé stránky sú znakmi interných schopností a kapacít mesta Banská Bystrica, jej partnerov alebo spolupracujúcich aktérov. Silné stránky sú internými schopnosťami, prostredníctvom ktorých je mesto schopné efektívne pôsobiť v externom prostredí. Slabé stránky znamenajú slabšiu spôsobilosť pre využitie externých príležitostí, ako i slabšiu odolnosť mesta Banská Bystrica proti možným hrozbám z externého prostredia.
Príležitosti a hrozby existujú najmä mimo pôsobenia mesta v rôznych oblastiach. Patria k nim faktory pôsobiace z lokálneho i globálneho prostredia, z makroprostredia, a z interakčného prostredia. Typickým znakom príležitostí a hrozieb je, že vplývajú na všetky subjekty vymedzeného prostredia, t.j. nielen na územie a riadenia mesta Banská Bystrica.

Silné stránky
• existencia stabilizovaných firiem
• záujem vedenia mesta zlepšiť stav dopravy v meste
• podpora cestovného ruchu v meste a v regióne
• vysoký podiel zelene v meste a okolí
• bohaté a rozmanité kultúrne dedičstvo (hnuteľné i nehnuteľné pamiatkové objekty, nehmotné kultúrne dedičstvo)
• mesto ako dejisko a organizátor kultúrno-spoločenského diania v celoslovenskom i medzinárodnom rozmere
• budovanie a rekonštrukcia detských ihrísk, rekonštrukcia verejných priestranstiev
• kvalitná sieť sociálnych služieb s potenciálom ďalšieho rozvoja
• finančná podpora štátu na vybrané zariadenia sociálnych služieb
• aktívny prístup miestnej samosprávy realizujúci konkrétne systematické kroky vedúce k zlepšeniu riešenia životných situácií obyvateľov mesta (napr. inštitút OP)
• kvalifikovanosť personálu v jestvujúcich sociálnych službách
• existujúca charitatívna činnosť cirkevných inštitúcií a MVO
• významné centrum vzdelávania • bohatá záujmová činnosť v mimo vyučovacom čase v základných školách
• dobrá dostupnosť prírodného prostredia • vysoký rekreačný potenciál
• množstvo športových areálov na území mesta vo vlastníctve mesta
• rozmanitosť športového vyžitia v meste • spolupráca všetkých bezpečnostných zložiek na území mesta
• poskytovanie komplexných, kvalitných a rýchlo dostupných služieb pre občanov na jednom mieste
• otvorená a transparentná samospráva
• zavedenie participatívneho rozpočtovania – účasť občanov na rozhodovaní o použití prostriedkov z rozpočtu mesta
• komunikácia a identita mesta
• zavedený systém programového rozpočtu a akčného plánovania
• členstvo v Iniciatíve pre otvorené vládnutie a aktivity OGP Local

Slabé stránky
• nedostatočná propagácia mesta navonok, mesta ako územia vhodného pre investovanie
• nevypracované komplexné investorské portfólio
• nedostatočná ponuka stimulov pre investovanie a podnikanie
• nepriaznivý technický a prevádzkový stav pamiatkových objektov - nedostatočná obnova národných kultúrnych pamiatok, pamiatkových objektov
• nedostatočné využívanie energií z obnoviteľných zdrojov • nízka ponuka verejných nájomných bytov a ich dostupnosť pre cieľové skupiny, najmä mladé rodiny a seniorov
• nedostatočná kvalita koncepcií rozvoja škôl
• limitované zdroje interných finančných prostriedkov
• absencia komplexného informačného systému o území a informačného systému o výstavbe
• komplikované majetkovoprávne vzťahy v území - množstvo vlastníkov a nevysporiadané pozemky časová náročnosť procesov s výnimkou centra mesta, absencia kvality verejných urbánnych priestorov
• nedostatočné pokrytie mesta kamerovým systémom
• nedostatočná interná komunikácia zamestnancov v rámci organizačnej štruktúry

Príležitosti
• rozvoj high-tech sektora, rozvoj informačných technológií v zdravotníctve a službách
• smerovanie politík EÚ (podpora výskumu, vývoja, rozvoja inovácií, informačných technológií, ...)
• letecké spojenie – Letisko Sliač
• podpora inovácií v cestovnom ruchu
• existencia tematických turistických trás
• rozvoj nových druhov sociálnych služieb
• vytváranie partnerstiev a spolupráce pri poskytovaní sociálnych služieb
• zapájanie škôl do projektov a získavanie mimo rozpočtových zdrojov
• zavádzanie nových technológií do edukačného procesu
• stavebné sporenie dostupné aj pre spoločenstvá vlastníkov bytov
• zákon o štátnom fonde rozvoja bývania a angažovanosť štátu
• povinná energetická certifikácia objektov • postupné zvyšovanie podielu separovaného odpadu v súlade so zákonom o odpadoch
• využívanie zákonných možností v oblasti výsadby náhradnej zelene, ktoré poskytuje zákon 543/2002 o ochrane prírody a krajiny
• projekty cezhraničnej spolupráce v oblasti kultúrnej výmeny - integrálna súčasť európskeho kultúrneho priestoru
• možnosť čerpania finančných prostriedkov z fondov EÚ, prípadne z iných zdrojov
• podpora štátu v oblasti bezpečnostných opatrení
• revitalizácia pamiatkových objektov za účelom využitia pre inovatívne formy kultúry v meste
• rozširovanie e-Governmentu na mestskej úrovni v prospech občanov, podnikateľov a ďalších subjektov pôsobiacich na území mesta
• bezbariérová a bezpečná elektronická samospráva
• budovanie vzťahov za účelom zlepšenia spolupráce s organizáciami tretieho sektora a SEP

Ohrozenia
• nedostatočné investície do výskumu a vývoja a pokles rozvojového potenciálu, technologické zaostávanie firiem
• odliv kvalifikovanej pracovnej sily z územia mesta • pomalý rast kvality služieb, rýchly rast cien produktov a služieb
• nedostatočne využité atraktívne prírodné prostredie na prezentáciu moderného atraktívneho mesta v podhorskom prostredí
• neadekvátny pomer ceny a kvality služieb CR
• nepriaznivé dôsledky zmeny klímy
• nízke environmentálne povedomie obyvateľov
• demografické zmeny, proces starnutia obyvateľstva, pokles pôrodnosti a nízky podiel detskej zložky (s výnimkou rómskeho obyvateľstva), vysoká rozvodovosť a vysoký počet jednorodičovských domácností
• zvyšovanie nákladovosti sociálnych služieb a riziko ich udržateľnosti
• nedostatok učiteľov na vyučovanie najmä prírodovedných predmetov
• nárast počtu výchovných problémov detí a mládeže, nárast negatívneho až agresívneho správania detí a mládeže v škole aj v mimo školy zvyšujúci sa počet detí a žiakov zo sociálne nepodnetného prostredia • nezáujem ekonomicky aktívneho obyvateľstva o vlastný rozvoj, nepochopenie potreby celoživotného vzdelávania
• zmenšovanie zelených plôch v obytných zónach z dôvodu budovania parkovacích plôch
• problémy sídlisk: monofunkčnosť, technické závady budov, problémy s parkovaním, nedostatočná úprava a údržba voľných plôch, nevybavený parter, neestetický vzhľad bytových domov, nedostatok zariadení občianskej vybavenosti
• pasívny spôsob života – pasívne trávenie voľného času detí, mládeže i dospelých
• limitované zdroje externých finančných prostriedkov
• časté a nepredvídateľné zmeny v legislatíve, časová náročnosť na prípravu projektovej dokumentácie, majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov, stavebné povolenia
• nezáujem občanov o veci verejné
Zdroj: vlastné spracovanie

Analýza vonkajšieho prostredia slúži na identifikáciu hlavných vonkajších faktorov vplývajúcich na celkový rozvoj územia mesta Banská Bystrica. Pre komplexnú analýzu sa v území mesta sledujú zmeny jeho stavu, správania a štruktúry ovplyvnené na jednej strane vnútornými faktormi a na druhej strane vonkajším prostredím. Pri spracovaní analýzy vonkajších faktorov je dôležité zohľadniť vplyv STEEP faktorov, t. j. faktorov zo sociálnej, technologickej, ekonomickej, ekologickej a politicko-právnej oblasti. Ide o zovšeobecnenie problémov najmä na celoštátnej či nadnárodnej úrovni, ktoré majú vplyv na rozvoj mesta a funkčnej mestskej oblasti jadrového mesta Banská Bystrica.

Jednotlivé faktory sú vzájomne previazané a nemožno ich posudzovať oddelene. Celá spoločnosť prechádza neustálymi zmenami vo všetkých oblastiach, ktoré majú dopad na jej spoločenskú a ekonomickú situáciu a pri plánovaní rozvoja mesta ich treba zobrať do úvahy. STEEP analýza tak charakterizuje prostredie, ktoré podmieňuje výber stratégie rozvoja mesta Banská Bystrica. Analýza vonkajšieho prostredia okrem toho obsahuje aj analýzu väzieb územia mesta a jeho širšie vzťahy.

STEEP analýza (odkaz)

Zdroj: vlastné spracovanie

Na identifikovanie výziev z vonkajšieho prostredia boli použité viaceré dokumenty: schválená Vízia a stratégia Slovenska do roku 2030, Agenda 2030 a odborné publikácie SAV, strategické a koncepčné dokumenty na národnej a regionálnej úrovni (v samostatnej prílohe po oblastiach) a analytické podklady EÚ v oblasti mestského rozvoja.

Sociálne výzvy
• efektívny systém bývania pre vybrané skupiny obyvateľstva
• integrácia sociálnych a zdravotných služieb
• vzdelanie a práca pre dôstojný život pre všetky vekové kategórie
• zvýšenie miery inklúzie s dôrazom na integráciu marginalizovanej rómskej populácie a ostatných znevýhodnených skupín obyvateľstva
• možný nárast sociálnych nerovností
• zvýšenie bezpečnosti obyvateľov a návštevníkov Technologické výzvy
• disruptívny nástup technológií, produktov a služieb spojených s využívaním umelej inteligencie
• urýchlenie prechodu na udržateľné a inteligentné hospodárstvo vrátane mobility
• digitalizácia verejných služieb
• Využívanie IA a otvorených dát pri riadení mesta
• personalizácia služieb a nové formy interakcií

• znižovanie objemu financií z podielových daní pre samosprávu vs investície
• nové modely rastu miestnej ekonomiky a udržateľnosť rozpočtu mesta
• rastúce požiadavky na ekologizáciu vrátane požiadavky na odpadového a obehového hospodárstva
• zvýšenie inovačného potenciálu najmä podnikov a ich reakcia na nové technologické zmeny (znalostná ekonomika, služby spojené so starnutím obyvateľstva, ekologické inovácie a pod.)
• reštrukturalizácia hospodárstva smerom k vyššej pridanej hodnote a k udržateľnému využívaniu domácich zdrojov
• posilnenie ekonomickej sebestačnosti miest a regiónov a rozvoj regiónov podporujúci napĺňanie potrieb ich obyvateľov

Ekologické výzvy
• udržateľné sídla, územie mesta a mestskej funkčnej oblasti a krajiny v kontexte zmeny klímy
• systémový prístup k riešeniu ekologických a environmentálnych problémov územia
• udržanie biodiverzity a charakteru okolitej krajiny
• zvyšovanie odolnosti územia mesta Banská Bystrica

Politické a legislatívne výzvy
• zlepšenie kvality spravovania územia mesta Banská Bystrica
• podpora občianskej spoločnosti, demokracie, a solidarity a participácie
• zabezpečenie primeranej regulácie
• zvyšovanie odolnosti mesta na krízové situácie (energetická, migračná, politická ...)
• viacúrovňové riadenie a decentralizácia, aktívna subsidiarita

Z dôvodu vysokého podielu financovania strategických projektov z EÚ fondov je dôležité pri strategickom plánovaní rozvoja mesta zohľadňovať aj hlavné príležitosti a ohrozenia na úrovni EÚ, ktoré sú východiskom pre programovanie a financovanie z fondov EÚ prostredníctvom adresných programov a iniciatív EÚ. Úloha a budúca perspektíva miest a mestských funkčných oblastí v politike súdržnosti EÚ sa posilňuje a význam miest bude naďalej rásť.

Hlavné výzvy na úrovni EÚ a príležitosti, riešenia pre mesto
Hlavné príležitosti a ohrozenia
- Energetická kríza
Navrhované riešenia:
• Podpora prístupu zdola /komunálna a komunitná energetika
• Podpora investícií do OZE
• Investície do inteligentnej energetickej infraštruktúry a energetickej efektívnosti
• Investície do odpadového a obehového hospodárstva

Klimatická kríza
Navrhované riešenia:
• Zvýšenie investícií do opatrení zameraných na adaptáciu na zmenu klímy a odolnosť
• Dosiahnutie klimatickej neutrality v mestách

Bezpečnosť potravín
Navrhované riešenia:
• Podpora udržateľného miestneho poľnohospodárstva a miestne potravinové partnerstvá
• Podpora miestnej produkcie a udržateľné verejné obstarávanie
• Vytváranie krátkych dodávateľských reťazcov a vidiek ako zázemie mesta
• Koordinácia investícií aktérov v území FMO Banská Bystrica

Vojna na Ukrajine
Navrhované riešenia:
• Integrácia a ďalšia podpora utečencom
• Poskytovanie verejných služieb migrantom (zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a zamestnanosť)
• Podpora partnerskej spolupráce s krízou a vojnou zasiahnutými územiami
Zdroj: vlastné spracovanie, publikácia Mestá EÚ v roku 2023

Na tieto výzvy v podobe konkrétnych integrovaných riešení reaguje schválená a aktualizovaná Integrovaná územná stratégia funkčnej mestskej oblasti Banská Bystrica na roky 2021 –2027, tieto priority zohľadňuje EK pri finančnej podpore politiky súdržnosti.

Analytické zistenia PRM Banská Bystrica 2030
Analytické zistenia vychádzajú z analýzy existujúcich platných koncepčných materiálov mesta, ďalej z dostupných kvantitatívnych dát doplnených o kvalitatívne dáta získané prostredníctvom rozhovorov so zástupcami verejnej správy a ostatných sociálno-ekonomických partnerov. Súčasťou analytických prác bolo aj stretnutia s členmi tematických pracovných skupín IÚS, komisiami mestského zastupiteľstva a vybranými pracovníkmi odborov a oddelení MsÚ Banská Bystrica.

Na príklade územia udržateľného mestského rozvoja Banská Bystrica sa jasne ukazuje absencia dlhodobého strategického plánovania v mestskom a regionálnom rozvoji

Strategické rozhodnutia na národnej úrovni neumožňujú územiu mesta Banská Bystrica a mestskej funkčnej oblasti s jadrovým mestom Banská Bystrica rýchlu transformáciu ekonomiky, vyvážený územný rozvoj, získanie žiaducej a následne udržanie konkurenčnej výhody územia počas programového obdobia 2021 – 2027 a priemet finančnej podpory do konkrétnych intervencií v súlade so stratégiou rozvoja mesta Banská Bystrica ako jadrového mesta s výhľadom do roku 2035, a na začiatku vytvárať predpoklady pre zvýšenie absorpčnej kapacity územia. Jedným z dôsledkov je nízka mieru časového a obsahového súladu medzi verejnými politikami a strategickými dokumentmi na všetkých úrovniach vrátane jednotlivých mestských stratégií a koncepcií.

Územie mesta Banská Bystrica je súčasťou „dobiehajúceho regiónu“ s nevyužitým potenciálom

Napriek tomu, že ekonomika mesta Banská Bystrica prešla v posledných rokoch fázou postupnej reštrukturalizácie a zachovala si čiastočne svoju ekonomickú štruktúru, je hospodárstvo územia závislé na verejnom sektore a obchode. Oblasť strojárstva a stavebníctva zaznamenala mierny pokles. Rýchly rast výroby a vysoko špecializovaných pracovísk naznačuje možnosť nových ekonomických aktivít aj mimo tradičných odvetví. Ekonomika mesta Banská Bystrica nemôže ťažiť z blízkosti vysokovýkonného centra alebo cezhraničnej kooperácie, ale mohla by ťažiť zo svojho špecifického potenciálu ako je napríklad prítomnosť mladých talentovaných ľudí, domácich inovatívnych firiem, európskeho centra v zdravotníctve v kombinácií s kultúrnym a prírodným bohatstvom územia. Ekonomická aktivita vo vzťahu k potenciálu územia je nedostatočná.

Územie mesta Banská Bystrica sa musí vysporiadať s nepriaznivým demografickým vývojom

Odliv mladých ľudí, ktorý je charakteristický nielen mesto Banská Bystrica ale aj pre ostatné krajské mestá s výnimkou hlavného mesta Bratislava, má negatívny vplyv na zvyšovanie ekonomickej závislosti obyvateľov mesta a prispieva k zvyšovaniu nákladov na vybrané verejné služby. Tento vývoj je úzko spojený aj s poklesom žiakov stredných odborných škôl na území mesta a aj poklesom študentov univerzít a vysokých škôl, ktorí tvoria významný potenciál územia pre rast produktivity a inovačného potenciálu, rast miezd a udržanie atraktivity územia. Územie nedisponuje v súčasnosti dostatočným podielom tzv. obchodovateľnými odvetviami, ktoré dokážu udržať a rozvíjať konkurenčnú výhodu územia a sú atraktívne pre vzdelanú pracovnú silu a mladých ľudí. Odliv mladých ľudí spojený so starnutím populácie územia predstavuje aj problémy súvisiace s absenciou požadovaných zručností, zdravej a kvalifikovanej pracovnej sily – z hľadiska ľudského kapitálu. Jedným z ukazovateľov je nedostatok kvalifikovaných pracovníkov na vybrané pracovné pozície a to ja napriek tomu, že územie mesta Banská Bystrica disponuje akademickými inštitúciami a vysokým počtom stredných odborných škôl s rôznym zameraním (aj v prepočte na počet obyvateľov územia). Celkový úbytok obyvateľstva jadrového mesta Banská Bystrica migráciou poukazuje na znižovanie atraktivity mesta, čo neprospieva ďalšiemu rozvoju mesta, ktoré má byť aj silným jadrovým mestom funkčnej mestskej oblasti a regionálnym centrom BBSK s kvalitnými službami a infraštruktúrou aj keď migrácia nie je významná. Lepšia integrácia znevýhodnených skupín obyvateľstva môže byť ekonomickou príležitosťou a to nielen z pohľadu poklesu obyvateľov v produktívnom veku, ale aj odpoveďou na dostatočný dopyt v určitých pracovných pozíciách.

Mesto Banská Bystrica musí využiť príležitosti prameniace z existujúcej vzdelávacej a vedecko-výskumnej infraštruktúry zaradenej ako európsky významnej výskumnej infraštruktúry a existujúcih výskumných centier

Územie mesta Banská Bystrica patrí k mestám na Slovensku, kde má sídlo aj univerzita a aj vysoká škola vrátane vedecko-výskumnej infraštruktúry a môže si udržať pozíciu mesta so sídlom vedecko-výskumnej infraštruktúry európskeho strategického významu s dôrazom na prírodné vedy. Napriek tomu je možné aktérov v meste a územie zaradiť do skupiny tzv. miernych inovátorov, čo predstavuje relatívne silnú stránku územia a to najmä v oblasti tzv. procesných inovácií a inovácií v malých a menších podnikoch a ich začlenením do celosvetových dodávateľských reťazcov (automobilový priemysel, oblasť zdravotníckych technológií, prírodné vedy). Ekosystém pre inovácie na území mesta je však nedostačujúci (aj napriek dostatočnému počtu inovatívnych firiem v slovenskom a medzinárodnom kontexte. V posledných troch rokoch boli v území podporené viaceré inovatívne projekty vrátane projektov na stredných odborných školách úzko spolupracujúcich s podnikateľským sektorom. Nevyužitý je potenciál zapojenia sa miestnych aktérov do medzinárodných programov, projektov a platforiem.

Dopravná dostupnosť územia potrebuje rýchle a integrované riešenie

Dopravná dostupnosť mesta Banská Bystrica za menej ako dve hodiny do Bratislavy a viac ako 2 hodiny do Košíc nie je dostačujúcim rozvojovým impulzom k naplneniu potenciálu mesta Banská Bystrica, ktoré má plniť funkciu regionálneho centra a centra BBSK. Dopravná dostupnosť je jednou z hlavných príčin nízkeho prílevu zahraničných investícií, významného poklesu v nadväzujúcich ekonomických aktivitách. Aj keby sa výkonnosť mesta zlepšila, práve dostupnosť územia môže byť prekážkou ďalšieho udržateľného rastu územia. Súčasná kvalita dopravnej infraštruktúry územia nevyhovuje rozvojovým potrebám územia a bráni využitiu strategickej polohy územia na trase medzi Poľskom a Maďarskom (najmä Banská Bystrica – Zvolen – Krupina ako súčasť európskej siete), vytvoreniu kvalitnej ponuky dopravných služieb, k integrácii cestnej a železničnej dopravy, čo si však vyžaduje zlepšenie koordinácie na všetkých úrovniach. Významný dopad môže mať realizácia jednotlivých fáz pripravovaného Integrovaného dopravného systému BBSK – IDS BBSK.

Prepojenie kultúry, športu a zdravia a nových foriem cestovného ruchu môže byť zdrojom nových ekonomických aktivít územia a nových pracovných príležitostí

Je prekvapujúce, že kultúra, šport a aj podpora zdravia nezohráva v oblasti cestovného ruchu územia mesta a jeho okolia významnejšiu úlohu s prepojením na využívanie existujúcej a plánovanej najmä športovej a voľnočasovej infraštruktúry územia aj napriek tomu, že je mesto Banská Bystrica známe ako mesto športu a je sídlom vysokej školy so zameraním na umenie. Pozitívnym faktom je existencia organizácie cestovného ruchu a rast spolupráce subjektov v oblasti rozvoja cestovného ruchu. Skutočnou výzvou bude rozšírenie ponuky cestovného ruchu a to najmä jeho rozmanitosti a posilňovanie multisektorových partnerstiev pri podpore strategických projektov nadväzujúcich na unikátne miesta a tradície, prepojenie na existujúce certifikované kultúrne cesty ale aj gastronómiu a ekologické produkty (využitie tradície včelárstva), infraštruktúru v oblasti podpory zdravia .

Plnenie medzinárodných záväzkov Slovenska v oblasti dvojitej transformácie môže byť rozvojovým impulzom pre mesto Banská Bystrica

Existujúce príklady inovácií, zahraničných investícií a investícií z EÚ fondov v rokoch 2014-2020 na území mesta Banská Bystrica poukazujú na fakt, že územie má potenciál prilákať nových investorov do územia aj v nových odvetviach s vyššou pridanou hodnotou a využívajúcich nové technológie ako je oblasť zelených technológií, digitalizácie v zdravotníctve a verejnej správe, využitie umelej inteligencie v personalizovaných službách a umiestnenie týchto investícií vo vybraných mestských častiach a zónach, územie však nemá spracovanú komplexnú analýzu konkurenčných výhod a ani stratégiu pre získavanie nových investícií do územia vrátane využitia domáceho súkromného kapitálu, pričom samospráva by mohla zohrať významnejšiu úlohu využitím miestneho kontextu a maximalizovať tak dopad realizovaných i plánovaných investícií v území.

Dobré spravovanie územia mesta Banská Bystrica a efektívne využívanie európskych zdrojov si vyžaduje zvýšenú pozornosť

Počas období umožňujúcich čerpanie finančných prostriedkov EÚ sa územiu mesta Banská Bystrica ako súčasti regiónu BBSK nepodarilo dosiahnuť mieru čerpania štrukturálnych fondov porovnateľnú s podobnými mestskými územiami v EÚ. Najdôležitejšou rozvojovou príležitosťou mesta Banská Bystrica ako jadrového mesta mestskej funkčnej oblasti by malo byť vytvorenie dostatočnej odbornej a absorpčnej kapacity územia a maximalizácia využívania existujúcich miestnych zdrojov a odborných kapacít, podpora zdieľaných verejných služieb (optimalizácia, nové modely poskytovania verejných služieb ) a výrazné posilnenie spolupráce a kooperácie v území na základe jasnej územnej dohody.

Strategický výhľad pre rozvoj mesta Banská Bystrica

Strategický výhľad pre rozvoj mesta Banská Bystrica vychádza zo simulácie základného scenára a troch variantných scenárov budúceho možného vývoja na základe trendov a dostupných štatistických údajov vrátane posúdenia možných významných externých vplyvov. Základný scenár predpokladá najpravdepodobnejší vývoj v meste Banská Bystrica bez výrazných výkyvov. Hlavnými faktormi ovplyvňujúcimi vývoj bude demografická prognóza a snaha o politiku súdržnosti s výrazne proklamatívnym charakterom (výdavky v budú mať mierne kohézny charakter s priemernou mierou integrácie). Ostatné faktory sa budú zhodovať so všeobecne očakávaným vývojom.

Variantný scenár číslo 1 bude orientovaný na silnú politiku súdržnosti mesta smerom k rýchlemu znižovaniu rozdielov na území mesta, jednak využitím podporných fondov EÚ, tak aj prerozdelením verejných financií v rámci programového rozpočtu. Tento variant očakáva najmä mierny rast počtu pracujúcich a zvyšovanie ekonomickej aktivity obyvateľstva, nízku dynamiku demografického vývoja a významnejšie investície do tzv. neproduktívnych činností mesta.

Variantný scenár číslo 2 bude orientovaný na podporu rozvoja mesta ako regionálneho centra spolu s miernou politikou súdržnosti hlavne prostredníctvom využitia podporných prostriedkov. V tomto scenári sa uvažuje s efektívnejšou alokáciou finančných prostriedkov ako v prvom scenári do tzv. prioritných projektov a produktívnych investícií. Očakáva sa priemerná pozitívna dynamika demografického vývoja, mierny nárast zvýšenia dopytu po kvalifikovanej pracovnej sile, vyššia atraktivita mesta pre investorov a talenty a dodatočné príjmy do rozpočtu mesta.

Variantný scenár číslo 3 bude vychádzať z variantu č. 2, pričom bude dochádzať k súčinnosti využitia podporných prostriedkov s vyššou efektivitou prostredníctvom miestnej a regionálnej samosprávy ich využitia (predpokladaný synergický efekt). Očakáva sa priemerná pozitívna dynamika demografického vývoja, mierny nárast počtu pracujúcich, zvýšenie ekonomickej aktivity a dodatočné príjmy do rozpočtu mesta a zároveň najvyšší dopad na súdržnosť územia. Hodnotenie jednotlivých scenárov bude k dispozícii začiatkom roka 2025 po zverejnení štatistických dát za rok 2024 (vylúčenie dopadu pandémie COVID-19). Návrh strategicko-programovej časti vychádza zo základného scenára – aktualizovaná demografická prognóza, nižšia miera uplatňovania integrovaného prístupu a vyšší podiel neproduktívnych investícií.

Ako ukazujú analytické zistenia a možné scenáre budúceho vývoja, medzi významné podmienky udržateľného rozvoja územia mesta Banská Bystrica patria:
• kvalita dostupných kvantitatívnych a kvalitatívnych dát (správne nastavenie procesu monitorovania a hodnotenia PRM Banská Bystrica 2030) pre strategické plánovanie a rozhodovanie,
• odstraňovanie zbytočnej byrokracie, administratívnej záťaže pre územných partnerov a pracovníkov MsÚ,
• zverejňovanie dát a podkladov pre verejnosť, informovanosť a transparentnosť voči verejnosti,
• zvyšovanie spoluzodpovednosti aktérov za rozvoj mesta,
• budovanie kapacít mesta a vlastníctvo plánovaných a realizovaných intervencií,
• udržateľné financovanie (vrátanie krytia budúcich výdavkov, optimálny mix zdrojov) a zvyšovanie podielu produktívnych investícií,
• uplatňovanie princípu “výrazne nenarušiť”

Mesto Banská Bystrica je administratívno-správnym centrom kraja a okresu a predstavuje jedno z najvýznamnejších centier Slovenskej republiky. Ako také je aj rozhodujúcim prvkom pri formovaní nadregionálnych a interregionálnych vzťahov celého Banskobystrického kraja.
Za centrum osídlenia Banskobystrického kraja treba považovať sídla Banská Bystrica a Zvolen, ktoré so svojim zázemím, územno-priestorovými väzbami a funkciami prezentujú ťažisko osídlenia celoštátneho až medzinárodného významu. Mesto Banská Bystrica je administratívno-správnym centrom Banskobystrického kraja.
Priestor Banskej Bystrice a jej spádujúcich obcí je charakterizovaný v Koncepcii územného rozvoja Slovenska 2001 ako územie ekologickej a kultúrnej hodnoty celoeurópskeho významu, s predpokladom dynamického rozvoja terciérnych a kvartérnych aktivít s prioritami rozvoja v oblasti cestovného ruchu, turizmu a rekreácie. Urbanistická štruktúra mesta a jeho satelitných vidieckych obcí v symbióze s krajinným prostredím a prírodným prostredím, ktoré je súčasťou chránených území prírody, je územím s vysokou funkčnou a priestorovou disponibilitou. Intenzívne väzby mesta s takmer všetkými obcami okresu vyplývajú z historického vývoja sídelnej štruktúry priestoru a dopravných a funkčných vzťahov vzájomne sa dopĺňajúcich.
Spádový priestor mesta Banská Bystrica tvoria katastrálne územia obcí Badín, Dolný Harmanec, Dolná Mičiná, Donovaly, Harmanec, Horná Mičiná, Kordíky, Králiky, Kynceľová, Malachov, Motyčky, Môlča, Podkonice, Priechod, Riečka, Selce, Slovenská Ľupča, Staré Hory, Špania Dolina, Tajov, Turecká.
Mimoriadne postavenie medzi nimi má bývalé kráľovské mestečko Slovenská Ľupča, ktoré je už v súčasnosti, vzhľadom k možnostiam rozvoja hospodárskych aktivít, kultúrno-historickým hodnotám a bezprostrednej vzdialenosti k Banskej Bystrici, pridruženým centrom krajského mesta. Väčšina obcí zázemia tvoria aj vymedzenú funkčnú mestskú oblasť s jadrovým mestom Banská Bystrica.
Súčasné mesto predstavuje v sídelnom systéme Slovenska urbanistický komplex tej najvyššej hodnoty, ktorá je dôsledkom historického formovania Banskej Bystrice vplyvom rozsiahleho hospodársko-kultúrneho rozvoja v stredoveku a následných storočí až po súčasnosť. S ohľadom na polohu v strede územia Slovenska je prirodzeným prevádzkovo- vzťahovým ťažiskom Stredoslovenského regiónu.
Banská Bystrica je ojedinelým príkladom formovania mesta v atraktívnom prírodnom prostredí, čo znásobuje jej hodnotový potenciál a tým aj jej pôsobenie vo funkčno- priestorovej štruktúre krajiny. Priestorová členitosť a tvarová bohatosť územia prostredia mesta a jeho okolia determinovali a determinujú tvorbu rozvojovej koncepcie, výsledkom ktorej je priestorová a funkčná rozmanitosť urbánnej štruktúry Banskej Bystrice a jej urbanizovaného zázemia.
Ideová vízia rozvoja mesta a jej napĺňanie z hľadiska obsahu a formy je v ÚPN odvodzovaná predovšetkým zo širších sídelných, krajinných, kultúrnohistorických, politických, ekonomických a urbanistických súvislostí, ktoré boli postupne formované od založenia slovanskej osady cez udelenie výsad slobodného kráľovského mesta Banskej Bystrici v roku 1255 až po súčasnosť.
V meste Banská Bystrica žije viac ako 75 % obyvateľov bývalého okresu Banská Bystrica, čo poukazuje na vysokú mieru urbanizácie.
Urbanistická koncepcia rozvoja mesta Banská Bystrica predpokladala dva varianty založených na viacerých predpokladoch, pre potreby prípravy návrhu nového strategického rozvojového dokumentu bol zvolený ako východiskový variant 1 (reálny variant). Variant 1 počítal v r. 2025 v meste Banská Bystrica s počtom 81.450 obyvateľov, pričom vo forme územnej rezervy vytváral predpoklady rozvoja územia až pre 100.000 obyvateľov a táto rezerva predstavuje aj započítanie obyvateľov vymedzenej funkčnej mestskej oblasti.
Obrázok : ÚPN mesta Banská Bystrica, koncept riešenia – variant 1

resp. súmestia Banská Bystrica – Sliač – Zvolen, čo poukazuje tiež na koncentráciu intervencií mesta Banská Bystrica v rámci IÚS FMO Banská Bystrica 2022-2027.

• rešpektujú záväznú časť ÚPN VÚC Banskobystrický kraj v znení jeho zmien a doplnkov týkajúcu sa mesta Banská Bystrica v podobe priemetu jednotlivých regulatívov do riešeného územia,
• podporujú rozvoj mesta Banská Bystrica v súlade s jeho postavením ako jedného z najvýznamnejších centier osídlenia SR (zaradené do 1.podskupiny 1.skupiny miest SR) – mesta medzinárodného a celoštátneho významu, a krajského mesta,
• zameriavajú sa na rozvoj mesta Banská Bystrica ako centra banskobystricko-zvolenského ťažiska osídlenia prvej úrovne zaradeného v rámci tejto úrovne do tretej skupiny,
• podporujú rozvoj mesta Banská Bystrica ako súčasť „polycentrického systému s centrami medzinárodného významu v severo-južnom smere, mestami Žilina, Martin, Banská Bystrica a Zvolen so zapojením centier v južnej časti Banskobystrického kraja, miest Lučenec a Rimavská Sobota. Polycentrická sústava v tomto priestore by sa stala súčasťou medzinárodnej sídelnej osi Katovice – Žilina – Martin – Banská Bystrica – Zvolen – Lučenec – Šalgótarján – Budapešť“, budú mať pozitívny dopad na rozvoj mesta Banská Bystrica ako mesta ležiaceho na križovatke 2 významných rozvojových osí, a to zvolensko-turčianskej rozvojovej osi 1. stupňa Zvolen – Banská Bystrica – Turčianske Teplice – Martin so vzťahom na MR, PR a ČR, a hornopohronskej rozvojovej osi 2. stupňa Banská Bystrica – Brezno – Telgárt,
• zameriavajú sa na intervencie podporujúce mesto Banská Bystrica ako rovnocenný binárny pól dvojice miest Banská Bystrica a Zvolen (s doplnkovým pólom mesta Sliač) v rámci Banskobystricko-Zvolenskej aglomerácie a celého banskobystricko-zvolenského ťažiska osídlenia s partnerskou diferenciáciou funkcií medzi jednotlivými mestami, ako aj medzi mestami a ich zázemím (vidieckym priestorom) v záujme funkčnej komplexnosti a spoločného udržateľného rozvoja,